Obaja pochádzajú z Banskej Bystrice. Ich prvé spoloné bývanie bolo u Katkiných rodiov, kde bývali jeden rok. Bol to trojizbový byt, kde okrem Gusta a Katky býval aj Katkin brat so ženou a demi. Ke sa Bukovcom narodil dnes šesroný malý Gustík, zdal sa im rodiovský byt tak akurát plný, že sa odsahovali do ubytovne v Nemciach, kde sa im podarilo nájs prístrešie na dva a pol roka. Bolo tam však vea neplatiov a všetky rodiny napokon z ubytovne vysahovali. Katarína išla teda na uritý as býva k svojim rodiom a Gustáv zasa k svojim. Takýto život, ke boli od seba priestorovo odlúení, im nevyhovoval. Deom, malému Gustíkovi a ešte menšej, dvojronej Lenke, ktorí zostali s matkou, chýbal otec. Rodina našla východisko v núdzovom zariadení Kotva, kde žije už od júna minulého roka.
Minulý rok bol pre nich najkritickejší. V júni prišli o strechu nad hlavou, v auguste stratil Gustáv prácu a tento rok v marci mal mozgovú príhodu. “Keby bol Gusto zdravý, už mal zaistenú alšiu prácu, ale osud nám momentálne nepraje,” hovorí Katarína so smútkom v oiach.
Gustáv Bučko je vysokoškolsky vzdelaný Róm, inžinier, vojak z povolania, ktorý kvôli predsudkom nemohol robiť vo svojom odbore. Po dokončení školy síce pracoval v Českej republike ako vojak, ale keď sa vrátil na Slovensko, mal problém nájsť si prácu vo svojom „fachu“. Keď si založil rodinu, ktorú bolo potrebné živiť, robil robotníka, vlastne až do marcovej nehody. Teraz je na vozíčku a odkázaný na pomoc svojej manželky. Katarína je na materskej dovolenke s dvojročnou Lenkou. Šesťročný Gustík pôjde o necelý rok do školy. Po materskej však bude musieť Katarína zostať s manželom doma a opatrovať ho.
Na bývanie v ubytovni Kotva si celkom zvykli, hlavne, že je rodina pokope. Najhoršie je len to, že po Gustovej mozgovej príhode, keď zostal na vozíčku a je imobilný, je pre neho pohyb po ubytovni komplikovaný. Katarína mu síce pomáha, ale je to náročné. Mesto im sľúbilo bezbariérový byt v paneláku na Viestovej ulici, o ktorý má záujem aj ďalších sedem rodín. Ale, je tu šanca. „Kompetentní budú hodnotiť bývanie jednotlivých rodín a napokon sa rozhodnú podľa toho, kto potrebuje bezbariérové bývanie akútne,“ dodáva Katarína.
Bučkovci musia podstupovať častokrát cestu do polikliniky na rehabilitácie. Tu si vypomáhajú sociálnym taxíkom, ktorý financuje mestský úrad. „Zaplatím za taxík zo svojich peňazí a potom mi to z mesta preplatia,“ hovorí Katarína.
Príjem rodiny je spolu s materským, opatrovateľským príspevkom a prídavkami na deti 11 200 korún mesačne. Na bývanie ide 3 tisíc korún. „Momentálne sme v situácii, v ktorej človek prežije, ale manžel potrebuje pestrejšiu stravu, ovocie, potreboval by toho viac,“ dodáva starostlivá manželka.
Gustáv má rád filmy. Odkedy je pripútaný na vozík, čas trávi pozeraním filmov, ktoré si požičiavajú z videopožičovne. „Keď bolo vonku teplejšie, chodievali sme na prechádzky do cukrárne. Ja som tlačila manželov vozík a on kočík s Lenkou,“ opisuje Katarína.
