V horskej službe pôsobí už päť rokov a je to jej veľký koníček. Má vyštudovanú zdravotnícku školu, ale momentálne v zdravotníctve nepracuje. Na Slovensku je približne 400 dobrovoľných záchranárov horskej služby a ona je iba jednou zo šiestich žien medzi nimi. Mária Iskrová, dobrovoľníčka Horskej služby na Slovensku.
V horskej službe robí jej ujo a robili tam aj iní z jej rodiny. „Chcela som to tiež skúsiť. Najprv boli všetci prekvapení, lebo ženu ešte nemali.“ Pracovať ako záchranár v horskej službe je hlavne mužskou záležitosťou, je to fyzicky náročná práca. „Chlap, ktorého treba ťahať na saniach, môže mať aj 100 kíl a ďalších 30 kíl vážia sane. A je to aj časovo náročné. Takmer všetky ženy, ktoré robia v horskej službe, sú slobodné,“ hovorí Mária.
V Banskej Bystrici je približne 45 riadnych členov a asi 7 čakateľov. V zime majú rozdelené služby v šiestich strediskách: Donovaly, Turecká, Šachtičky, Králiky, Selce, Malachov. „Sme väčšinou po dvaja členovia, ale sú aj strediská, kde musia byť traja až štyria členovia, napríklad na Donovaloch. Záchranári sú tiež v pohotovosti na väčších akciách ako Biela stopa a Krňačkové preteky.“
Každá pomocná ruka je vítaná. Čakatelia na vstup do horskej služby sa za niekoľko rokov majú možnosť rozhodnúť, či to skutočne chcú robiť. Záchranári musia vedieť ovládať vysielačku, manipulovať so saňami, a samozrejme ovládať prvú pomoc. „Kto má záujem pracovať v horskej službe, musí mať v prvom rade lásku k horám, musí mať chuť každý víkend investovať do hôr.“
V zime najčastejšie zasahujú pri zlomeninách, odreninách, zrážkach lyžiarov, ale aj pri lavínach. Známy lavínový svah je v Tureckej. „Treba počúvať lavínové správy, stupeň lavínového nebezpečenstva. Toto určuje stredisko lavínovej prevencie v Jasnej. Existuje 5 lavínových stupňov. Záleží to hlavne od počasia, teploty vzduchu, od vetra, od frekvencie snehových zrážok, od mrazov, od dĺžky odmäku, a od toho, či je na sebe poukladaných veľa vrstiev snehu, alebo ako sú pospájané. Ak odmäknutý sneh zamrzne a napadne naň ďalšia vrstva, je to ideálne pre vznik lavíny. Často lavíny padajú s tým, že vietor preveje sneh. Vzniknú tak niekedy aj trojmetrové záveje, ktoré najrýchlejšie spadnú, lebo nemajú žiadnu súdržnosť. Najpodstatnejšie je sledovať počasie a všímať si prírodné indikátory, aby sme sa vyhli katastrofe.“
„Ešte som nevidela, ako lavína padla, ale v Tureckej som zažila pátranie v lavíne. Ak padne, záchrannú akciu zariaďuje stredisko lavínovej prevencie. Najideálnejší pomocník po lavíne je pes. Preventívne sa pre skialpinistov odporúča, aby mali pips, teda zariadenie vysielajúce signál.“ Mária taktiež radí, ako sa správať po páde lavíny. „Je to ako veľká vlna v mori. Ak by sa niekto ocitol v situácii, že by išla na neho lavína, určite by si mal zakryť tvár, aby mal v lavíne aspoň kúsok vzduchu na dýchanie. Kamarátovi sa stalo, že ho zavalila lavína a tvrdí, že absolútne o sebe nevedel. Ak sa vám stane na túre, že na niekoho padne lavína, treba upovedomiť horskú službu a tá dá potrebné inštrukcie. Netreba zbytočne behať po laviništi, aby to psovi neprekazilo čuch,“ odporúča Mária Iskrová.
Čo robia záchranári, keď nemajú veľa práce? „Väčšinou človek stretne veľa známych, takže sa ani nedá povedať, že by tam bolo nejaké voľno. Zastavím sa na kus reči pri jednom vlekárovi, potom pri druhom a čas tak uplynie rýchlo.“
Záchranári sú dobrý kolektív a niekedy si zájdu aj na diskotéku, po sezóne robievajú guláš. Práca záchranára je tiež bohatá aj na kuriózne zážitky. „Mali sme prípad úrazu na Donovaloch. Bolo to mladá dievča a vedelo len maďarsky, preto sme sa dohovárali len rukami, nohami. Museli sme vypísať papiere, kde sa píše aj bydlisko. Pri vypisovaní tejto kolonky lámavou slovenčinou povedala, že Nové Zámky.“
Sezóna býva časovo a fyzicky náročná, preto sa záchranári na ňu pripravujú už v lete. „Chodím sa bicyklovať, na turistiku, ale aj liezť na skaly.“
Mária túto prácu berie ako záľubu. „Baví ma, že som stále v horách. Niekedy sa mi ráno nechce ísť, hlavne keď je zlé počasie, ale keď prídem, som rada, že som na horách. Spoznala som takto veľa ľudí a niektorí sú aj vďační za pomoc.“