Hokejového beka, 24-ročného Stanislava Mistríka, odchovanca banskobystrickej Iskry a naposledy hráča českého Kolína, zavial vietor v tejto sezóne až do ďalekého Francúzska. Tu skúša šťastie vo farbách prvodivízneho CSG Štrasburg a v novom klube sa mu zatiaľ darí. V ostatnom ligovom stretnutí proti Montpellieru zaznamenal hráč s číslom 64 gól a dopomohol Štrasburgu k ďalšej tohtosezónnej výhre. Nielen to sú dôvody, prečo sme Stanovi položili niekoľko otázok... Akými cestičkami viedli tvoje hokejové kroky až do Francuzska? - Veľkú zásluhu na tom má môj švagor. On mi dal prvý impulz, ktorý mi pomohol opustiť Slovensko a Banskú Bystricu. Ešte v lete kontaktoval ľudí, ktorí sa zaoberajú hokejom a vybavujú pre hráčov angažmány. Boli spolu v telefonickom kontakte, o všetko sa staral švagor. Ja som po celý ten čas trénoval a pripravoval sa, ak by sa niečo medzitým našlo. Pravdupovediac, už som ani nedúfal. Blížil sa koniec októbra a všetky ligy už boli rozbehnuté. Začiatkom novembra sa mi ozval manažér, že sa vyskytla ponuka z Francúzska, či mám záujem. Hneď som si zbalil veci a odcestoval som do Štrasburgu. Som rád, že sa mi podarilo odísť a že som práve tu! Môžeš nám bližšie popísať súťaž, v ktorej teraz hrávaš? - Zatiaľ veľmi neovládam regule tejto súťaže, napríklad, koľko cudzincov tu môže hrať. Teraz tu sme šiesti Slováci a piati Kanaďania, zvyšok tvoria domáci hráči. Hrá sa tu úplne iný štýl hokeja, ako tomu bolo u nás. Liga je na úrovni našej prvej ligy, len s tým rozdielom, že prvá divízia sa hráva iba raz do týždňa. Myslím si, že je to hlavne kvôli tomu, lebo sú príliš vysoké náklady na cestovanie. K najbližšiemu súperovi cestujeme približne 600 km, najďalej, do Monpelieru skoro tisíc kilometrov a to klub stojí veľa peňazí. Na stretnutia cestujeme autobusom, v ktorom je osem miest na sedenie, zvyšok autobusu tvoria postele. Väčšinu cesty tak môžeme prespať. Vedenie mužstva i fanúšikovia hovoria len o postupe do najvyššej francúzskej ligy. Aj kvôli tomu postavili v Štrasburgu novú hokejovú halu, do ktorej sa budeme čoskoro sťahovať. Veľmi sa mi páči. Jej kapacita je okolo 2000 divákov, ale hokej vo Francúzsku ani zďaleka nie je športom číslo jedna. Starostlivosť o hráčov tu je na veľmi vysokej, ba povedal by som až vynikajúcej úrovni. Ako a kde v Štrasburgu bývaš? - Bývam pri jednom francúzskom spoluhráčovi. Nesťažujem sa, ale mám prísľub prezidenta klubu, že začiatkom nového roku mi klub nájde vlastné bývanie, takže uvidíme, ako to dopadne. Ale ako vravím, s terajším ubytovaním som spokojný. Ako si krátiš svoj voľný čas? - V Štrasburgu sa trénuje iba raz denne - od deviatej do jedenástej v noci. V utorok ľad nemáme, zato však ideme do telocvične, kde buď beháme alebo cvičíme. Klub platí kondičného trénera, ktorý sa nám venuje. Potom nasleduje regenerácia. Doobeda chodím behávať alebo sa idem prejsť a spoznávam mesto, chodím na nákupy, alebo iba tak pozerám telku. Rád si píšem maily s priateľkou, rodinou a kamarátmi. Takto to tu ide skoro každý deň… Kde a ako prežiješ nastávajúce koncoročné sviatky? - Od hlavného trénera sme dostali desať dní voľna. Doma v Banskej Bystrici by som mal byť už v pondelok devätnásteho. Naspäť do Francúzska pôjdeme už tri dni pred koncom roka, 28. decembra totiž máme prvý tréning v novej hale, do ktorej sa klub medzitým presťahuje. Verím, že doma strávim krásne Vianoce v kruhu svojej rodiny. Na to sa teším asi najviac. Na akom netradičnom mieste a kedy ťa zastihol koniec roka? - Teraz to bude po prvýkrát, keď ma Nový rok zastihne mimo domova, čiže vo Francúzsku. Mrzí ma to, lebo s priateľkou sme už mali aké-také plány, ako ho oslávime spolu. S akými želaniami vstúpiš do nového roka? - Pre mňa je ťažké dávať si nejaké predsavzatia a potom sa pokúsiť ich splniť. Všetkým ostatným do nového roka želám predovšetkým veľa, veľa zdravia, lebo to je to najcennejšie. Nech sa všetkým, a nielen športovcom, vyhýbajú choroby a zranenia…
