Vianočné čarovanie so sviečkami a jabĺčkami, olovom či papučami vždy prinášalo akúsi čarovnú atmosféru. Pomocou plávajúcich sviečok sa zisťovalo, či bude rodina držať pokope, alebo nie. Horiace sviečky sa položili do orechových škrupiniek (teraz sa už dajú kúpiť aj hotové plávajúce sviečky, ale tradícia je tradícia). Každá prislúchala jednému členovi rodiny. No a tieto škrupinky sa položili do nádoby s vodou. Ak sviečky plávali pokope, rodina mala držať pokope tiež. Ak sa však niektorá sviečka oddelila, tak ten komu patrila, sa mal vybrať do sveta. Zlým znamením bolo, ak sa sviečka prevrhla alebo zhasla, pretože to značilo nešťastie alebo smrť.
Čarovanie s jabĺčkami
Dodnes je obľúbené čarovanie s jabĺčkom, ktoré treba rozkrojiť naprieč a pozerať sa na jadrovník. Ak je jeho hviezdička výrazná a pekná – zdravá, predpovedá šťastie, úspešné napredovanie životom a dobré zdravie. Nepekný jadrovník, nebodaj červivý alebo nahnitý, naznačoval, že sa dotyčná osoba v ďalšom roku nevyhne chorobe, nešťastiu, alebo že bude z nejakého dôvodu smutná. Zlé tiež bolo, ak mal jadrovník jablka tvar kríža.
Pekné je aj čarovanie s jadierkami jabĺčka. Bolo ich treba dvanásť. Vložili sa do misky s vodou. Koľko z nich vyplávalo na hladinu, toľko mesiacov v nasledujúcom roku malo byť suchých. Škoda len, že jadierka sú malé a nebolo možné si ich nejako označiť, aby sa vedelo, o ktoré mesiace pôjde.
Ak chcela dievčina poznať meno svojho milého či manžela, ošúpala jablko tak, aby šupka zostala v jednom kuse a vytvorila špirálu. Potom ňou trikrát zakrútila nad hlavou odriekajúc: „Krútim ťa šupôčka jablčná nad hlavou v tento čas štedrovečerný. Prezraď že mi, aké meno bude mať mne súdený mládenec, plavý či počerný.“ Potom šupku odhodila za hlavu. Aké písmeno pripomínal tvar jej špirály, na také písmeno sa malo začínať meno onoho mládenca.
Čarovné olovo
Liatie olova sa považuje za hádam najznámejší vianočný čarovací úkon. Bolo si treba nachystať väčšiu nádobu s vodou, starý kľúč s veľkým okom, dve varešky a lyžicu na roztavené olovo, samozrejme, olovo a oheň. Na väčšiu nádobu s vodou sa položili dve varešky a cez ne sa položil kľúč s veľkým okom. V lyžici sa roztavilo olovo a cez oko kľúča sa lialo do vody. Aké tvary vznikali, z toho sa veštila budúcnosť. Vyžadovalo si to však značnú dávku fantázie. Ak sa hospodárovi zdalo, že tam vidí nejaké klasy, mohol očakávať bohatú úrodu obilia. Kríž sa spájal so smrťou, srdce s láskou.
Čary pre vydajachtivé devy
Bez povšimnutia neostali ani omrvinky zo štedrovečerného stola. Na tie striehli najmä slobodné dievky, túžiace po tom - ktorom mládencovi. Omrvinky bolo treba zahrabať na vyznačené miesto do záhrady a na jar už len čakať, aká zelinka tam prvá vyrastie. Tá sa mala potom nejako nepozorovane vložiť mládencovi, ktorý sa dievčine páčil, do vrecka. A vraj, čo by bol aký nevšímavý, padla mu napokon deva do oka. Čo do oka, priam do srdca!
Na mnohých miestach bol aj taký zvyk, že dievča, ktoré sa neustále zaoberalo myšlienkou, či sa na budúci rok vydá, malo pri štedrovečernej večeri uchytiť spred úst otcovi prvý opekanec, utekať s ním pred dom, položiť ho na roh plota odriekajúc: „Štedrovečerný opekanec, od úst môjho tatíčka uchytený, daj mi vedieť, či ma budúci rok odvedie k oltáru môj Ondrík milený.“ Svadba mala byť do roka zaiste, ak po opekanci nebolo ráno, na Božie narodenie, ani chýru, ani slychu.
Čarovné šupiny a med
Peňazí nikdy nie je dosť a keďže sa predpokladalo, že ani nastávajúci rok nebude v tomto odlišný, čarovalo sa so šupinami z vianočného kapra. Tie sa mali umyť a suché vložiť (zo dve – tri) do peňaženky. Pritom bolo treba nahlas alebo v duchu povedať: „Vkladám ja vás, šupinky zo štedrovečerného kapra, do pudelára, nech ma v budúcom roku nedostatok peňazí neumára.“
Krásny je starý slovanský zvyk, podľa ktorého, keď človek túžil po tom, aby ho počas celého budúceho roka mali ľudia radi, mal si na štedrý večer natrieť tvár medom. Ak nechcel, nemusel, ak chcel, mohol pri tom povedať: „Tak ako muchy, osy rady na med sadajú, tak nech mňa ľudia v budúcom roku radi mávajú.“
Čarujeme na silvestra,
i na Nový rok
Je jedno zaujímavé silvestrovsko-novoročné čarovanie, ktoré možno robiť v posledných hodinách starého alebo v prvých nového roka. Všetky vianočné a novoročné pozdravy, ktoré nám pošta doručila, sa majú rozložiť na stôl obrázkom nahor. Zavrú sa oči, ruka siahne medzi pohľadnice a niektorú z nich vytiahne. Keď pohľadnicu obrátime a zistíme jej odosielateľa, môžeme očakávať, že tento človek nejako výraznejšie v budúcom roku vstúpi do nášho života. V tom horšom prípade z neho možno odíde.
Čo nás ešte zaujíma...
O čarovaní nám povedala viac Hana Kútiková, ktorá sa nepovažuje za odborníčku, ale trochu sa vyzná.
Čarodejnice a bosorky – nič nové pod slnkom. Ako si vysvetľujete skutočnosť, že v minulosti sa v jednej dedine vyskytlo aj niekoľko žien, ktoré sa považovali za bosorky?
„Všetko tajomné vždy ľudí priťahovalo. Niekoho viac, iného menej. A ak sa tomu poddala žena, ktorá bola do istej miery osobnosť, čo veľkým zanietením dokázala strhnúť svoje okolie, mohlo sa stať, že vytvorila v dedine akýsi „minispolok bosoriek“. Ich bosorovanie bolo pre ne zo začiatku možno spestrením života a len postupne sa naozaj začali venovať magickým úkonom. Ak škodili, išlo o čiernu mágiu. Na rozdiel od mágie bielej, ktorá mala slúžiť ľuďom, zvieratám, mnohokrát rastlinám. Poznáme aj mágiu šedú. Tú neviem presne definovať, ale vraj sa jej venujú takí ľudia, ktorí sami nevedia, čo vlastne chcú.“
Čarovali ste už niekedy?
„Skúšala som už, čo dokáže kyvadlo, pozerala sa do krištáľovej gule, ale týmto smerom asi moja cesta nevedie. Svoju intuíciu si ale neviem vynachváliť, podvedomie vie, ako na mňa a so snami, ktoré mnohé naznačujú, si čím ďalej viac rozumiem.“
Čo si myslíte o snoch, o výklade snov?
„Verím v silu snov a ich schopnosť podávať nám mnohokrát veľmi dôležité informácie. A tak som vždy zvedavá, čo sa mi v prvú noc Nového roka zasníva,“ hovorí Hana Kútiková. Takýto novoročný sen dokáže veľa naznačiť, len ho treba správne pochopiť. Pre tých, čo si sny nepamätajú, má radu. Ešte predtým, ako zaľahnete na lôžko, naberte si do skleného pohára vodu. Zatvorte oči, pomaly znej odpite približne dve tretiny a pritom si v duchu hovorte: „Chcem, aby mi sen odpovedal na takú a takú otázku (ktorú treba, samozrejme, stručne a jasne sformulovať) a tiež chcem, aby som si tento sen zapamätal.“ No a príde ráno, možno hneď s pripomenutím si sna. Ak nie, treba dopiť zvyšok vody a poďakovať sa Pánu Bohu alebo, ak chcete, Najvyššej inteligencii za pomoc a možno si na prorocký sen v priebehu dňa spomeniete alebo dostanete odpoveď na položenú otázku celkom nečakaným spôsobom.“
Hankino želanie
Vianoce a anjeli patria k sebe. Veď oni oznámili pastierom radostnú zvesť o narodení betlehemského Jezuliatka, oni sa vznášajú nad chudobnou maštaľkou s belasou stuhou, na ktorej žiari vianočná výzva: „Sláva Bohu na výsostiach a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ O nich sa spieva v druhej slohe najkrajšej vianočnej piesne Tichá noc. Mnohí z nás veria v anjelov, najmä anjelov strážnych. Sú dokonca aj takí, čo sa vraj s takou nebeskou bytosťou už stretli, a tí to opisujú ako veľmi pozitívnu skúsenosť, ktorá ich duševne obohatila a vrátila im chuť a radosť do života. Aj Hana Kútiková má pre nás jedno prianie: „Nech má aj v budúcom roku každý z nás toho svojho anjela strážneho, čo nás, ak by sme blúdili, privedie na tú správnu cestu, ktorou sa budeme uberať. Ktorý nám pošepne, keď bude treba niekomu podať pomocnú ruku a poradí nielen ako nosiť lásku v srdci, ale aj ako sa s ňou podeliť s ostatnými. To je naše najkrajšie človečie čarovanie.“