Kým sťahovavé vtáky sa na zimu presúvajú z chladnejších severských oblastí do južnejších a doma zimujúce operence zlietavajú z vyšších polôh do nižších, volavky sa na zimu zase sťahujú z nížin vyššie,
najmä k bystrinám v horských dolinách. „Premiestňujú sa do horských dolín pri Tureckej a Hornom Jelenci vo Veľkej Fatre, ale tiež do Revúckej doliny v tomto pohorí. Rovnako tak aj k Dolnému Jelencu a do Korytnickej doliny v Nízkych Tatrách,“ uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga. Nasťahovanie sa volaviek popolavých do klimaticky drsnejšieho prostredia než je to, v ktorom žijú počas hniezdenia, súvisí s prístupom k potrave. Na tradičných hniezdnych lokalitách v nižších polohách pomaly tečúce väčšie rieky a potoky zamŕzajú, takže ľad zabráni týmto vtákom v prístupe k potrave, ktorou sú najmä drobné rybky a obojživelníky. Oproti tomu rýchlo tečúce horské bystriny ani počas extrémne chladného počasia na miestach v okolí kaskád nezamŕzajú. Práve preto aj menšie horské jarčeky predstavujú pre zimujúce volavky stanovištia, kde nájdu akú-takú poživeň, aby prečkali nepriaznivé obdobie roka, dodal Saniga.
Nasťahovanie volaviek popolavých k horským bystrinám však nebýva po vôli vydre riečnej, ktorá sa nerada s nimi delí o spoločný biotop. Podobne ako volavky, aj vydra sa totiž živí rybami. Keďže tieto operence ukrajujú vzácnemu cicavcovi z potravinového „koláča“,
vydry sa všemocne snažia sezónnych nevítaných podnájomníkov zo svojich teritórií odohnať, konštatoval Saniga. Vo svojom prechodnom domove pri horských riavach pobudnú volavky až do jarných mesiacov, keď sa obyčajne v priebehu apríla odtiaľ vytratia a nasťahujú sa do svojho pravého domova. Presunú sa do pobrežných porastov v okolí pokojne tečúcich riek, kde obyčajne viacero párov vytvára charakteristické kolónie.