Článok pokračuje pod video reklamou
Slávnostne ju uvedú 16. decembra o 18.30 h. (I. premiéra) a v rovnakom čase 17. decembra (II. premiéra). Osvedčená klasika sa v repertoári Štátnej opery objaví už po tretí raz, predtým v 60. a 80. rokoch minulého storočia. Tentokrát sa pod réžiu podpísala hosťujúca režisérka a choreografka Dana Dinková, ktorá si Veselú vdovu sama „vyskúšala“ ako niekdajšia sólistka baletu v Badene. Z príbehu mladého grófa Danila, ktorý si má získať priazeň bohatej vdovy pre jej majetok, sa snažila urobiť šteklivú operetku so spletitými ľúbostnými vzťahmi, zrozumiteľnú pre každého diváka. Ako zdôraznila, dielo zmodernizovala v rámci obdobia vzniku. Zachovala vtedajšie moderné tance a melodiku, obohatené aj exotickými prvkami a slovanským koloritom. Veselá vdova tak ponúka zábavu, veľa pohybu a krásne kostýmy.
Štátna opera ju uvádza práve v roku, keď toto dielo oslavuje storočnicu. Jeho svetová premiéra bola totiž 30. decembra 1905 v rakúskom Theater an der Wien. Vtedy ani sám Franz Lehár netušil, že o dva roky neskôr s ňou dobyje Londýn a potom aj New York, kde spôsobí absolútne šialenstvo. Určila dobové módne trendy - klobúky, cigarety alebo kokteily označené Veselá vdova. Tie išli doslova na dračku. O Veselej vdove sa traduje množstvo historiek a jedna z nich sa viaže k samotnému názvu. Autori totiž dlhý čas márne hľadali čo najvhodnejší názov. Ten nakoniec úplnou náhodou našiel sám Lehár. Jedného dňa počul, ako spoluriaditeľ Theatre an der Wien kričí na pokladníčku: „Už žiadne voľné lístky pre túto vdovu! Keď nabudúce príde, vyhoďte ju, tú protivnú vdovu!“ Lehár, ktorý počul namiesto „lästige“ (protivnú) „lustige“ (veselú), vtedy zvolal: „Veselá vdova? To je názov pre nás!“
Erika Krčová
