Aj to, že sa dostala do rúk lekárov, ktorí ju podrobili dôslednému vyšetreniu. Objavili jej totiž nádor na mozgu. Po kontrole, ktorú naposledy absolvovala 5. decembra, má opäť potvrdené, že je v poriadku. S o to väčšou radosťou si v Bratislave vychutnala potlesk za svoj nápad, ocenený v rámci Detského činu roka 2004.
„Od začiatku som chcela vedieť pravdu. Nemala som predstavu, čo ma čaká, ibaže je to zlé, lebo rakoviny sa bojí každý. Všetko okolo mňa sa dialo rýchlo. Operoval ma docent Galanda. Pamätám sa, ako som sa po nej modlila, aj že som v polovici modlitby zaspala, pretože som bola pod silnými liekmi. Potom nasledovalo osem cyklov chemoterapie a ožarovanie.“
Nežné, krehké dievčatko prežilo na detskej onkológii v Banskej Bystrici dva roky a dvoje Vianoce. Videlo bezmocnosť, smrť, aj bledučké bábätká s podobnou diagnózou. To, že si ôsmačka Mirka Muránska spomenula práve na také deti, je dôkaz, koľko pochopenia k nim prechováva. „Najprv mi vzkrslo, že by bolo dobré, keby mali v každej izbe stromček a pravdaže darčeky. Potom sme to s maminou konzultovali s lekármi. Čo im môžeme pripraviť, čo sa nesmie a tak... Začali sme zbierať od ľudí v dedine peniaze. Oslovili sme sponzorov. Nakoniec sme toho viezli za plné auto. DVD a CD prehrávače, videá, rôzny materiál na výtvarnú výchovu, aj osobné darčeky. Rozhodla som sa pre hrnčeky. Zo skúseností totiž viem, že deti po chemoterapii veľmi málo jedia, a najmä nedostatočne pijú. Takže, keď som im ich odovzdávala, každému som pripomenula, „nezabudni piť“. Je veľmi dobré, že je na detskej onkológii škola. Zamestnáva deti, aby nerozmýšľali nad zlou chorobou, ktorá nás bohužiaľ aj zabíja. Ja som napríklad neznášala ručné práce a výtvarnú výchovu. Tam som sa naučila robiť kadečo. Veci z korálok, rôzne kvety, ozdoby, a už aj veľmi rada kreslím.“ Na otázku, čím chce byť, Mirka povedala: „Zdravotnou sestričkou na detskej onkológii.“