Jednou z účastníčok 24-hodinovky bola aj Zuzana Matejčíková, rod. Vasiľková, bývalá hráčka Prahy, Brna, ale aj Banskej Bystrice. Ukázala sa tu aj s manželom a malým synom Patrikom. Ten jej tentokrát dovolil, aby si tu zahrala aj basketbal spolu s manželom, ktorý tu s ňou hral v jednom tíme.
Ako sa vám hralo na tomto podujatí?
- Viac-menej som si len prišla zabehať cez sviatky. Som na materskej, pohyb mi chýba, preto som takúto možnosť privítala.
Ale keď som tak pozeral, ani to nevyzeralo, že by vám pohyb chýbal...
- Trénovala som dvakrát denne a teraz nemám žiadne tréningy. Pohyb vždy chýba, keď je na to človek zvyknutý. Ale ja si chodím s touto partiou zahrať dvakrát do týždňa.
Čo bolo dnes najťažšie?
- Človek si zabehá tak, aby vládal. Fyzicky zvládame, keď môžme, striedame. Ale horšie je to už so streľbou, človek vyšiel z toho cviku.
Pôvodné ciele, prečo ste sem prišli?
- Chcela som sa trošku rozptýliť. Pôvodne som nemala v pláne hrať, zobrala som si veci, ale nevedela som, či vydrží malý Patrik. Niekedy nevydrží a vtedy sa ťažko hrá. Ale dnes vydržal, bol celkom dobrý, tak som mohla hrať celý čas. Keď chodíme na tréningy, je niekedy taký, že musím byť pri ňom. Dnes to zvládol, dobre sa predtým vyspinkal.
Je Patrik budúci basketbalista?
- S manželom by sme boli radi, ale nemôžeme ho prinútiť, ale budeme ho k tomu určite viesť.
Vy ste taká basketbalová rodina?
- Otec s mamou mňa a bratov vychovali k basketbalu. Hrávali aj bratranci a dosť veľa členov našej rodiny.
Ako sa vám hralo v tomto zložení? Mali ste tam aj manžela...
- Dobre, keď som po materskej mohla, začala som s nimi trochu hrávať. Prijali ma medzi seba, sme celkom dobrá partia. Je to pre mňa lepšie, ako hrať s dievčatami, lebo takýchto družstiev nie je veľa, je to zaujímavé. Hrám aspoň takto, keď nie profesionálne.
Aký je manžel spoluhráč?
- Veľmi dobrý. Veď aj on hrával basketbal. Keď hráme spolu, hrá sa dobre, a keď hráme proti sebe, hrá sa ešte lepšie (smiech).
Chodíte sem pravidelne?
- Posledné tri roky, ktoré som doma. Predtým som bola v Brne.
Hrávali ste v Prahe, v Brne, v Bystrici, ba aj v Španielsku Kde sa vám hralo najlepšie?
- V Prahe to nebolo také náročné, tam som hrávala ligu, ale v Brne sme hrali euroligu, čo bolo najnáročnejšie, bolo to na najvyššej úrovni. Potom som dva roky hrala v Banskej Bystrici.
Kde bude vaše najbližšie pôsobisko?
- Nikde. Už som si povedala, že to budem hrať iba pre radosť. Zranení bolo veľa a mám aj materské povinnosti. Už stačilo.
Nechceli by ste pomôcť trénersky?
- Ešte o tom nerozmýšľam, možno niekedy v budúcnosti. Ale uvidím, ako bude s malým Patrikom. Najradšej by som bola, keby aj on chodil na tréningy. Teraz som doma, mám iné starosti.