Významné miesto medzi banskými mestami na Slovensku patrí Banskej Bystrici. Je to mesto rôznych podôb, dávneho ryžovania zlata, rozsiahlej ťažby striebra a medi, vyspelého hutníctva a baníctva, výstavné mesto architektúry. Dostalo množstvo prívlastkov, je to mesto s viacerými názvami a premenlivými osudmi v čase a priestore. Do dávnych dejín mesta pod Urpínom sa budeme dívať od tohto čísla postupne v našej novej rubrike „Pohľad do histórie“. Dnes venujeme priestor Mestskému hradu.
K pozoruhodným architektonickým komplexom v slovenských banských mestách patria mestské hrady. Reprezentujú celkom samostatný typ fortifikácie, ktorá sa zúčastňovala na opevnení a vojensko-strategickom zabezpečení celého mesta. Banskí ťažiari si v polovici 13. storočia postavili na vyvýšenom konci terajšieho námestia Štefana Moysesa románsky kostol.
Ako sa dozvedáme v rôznych publikáciách, postupne okolo neho vytvorili hradný komplex s viacerými budovami, so slovenským kostolom z roku 1452, gotickým domom kráľa Mateja z roku 1479, radnicou, vežou a vstupným barbakanom. V roku 1480 až 1510 ho postupne opevnili.
Mestský hrad v Banskej Bystrici ako komplex stredovekých architektúr predstavuje zároveň súbor najhodnotnejších stavieb stredovekého mesta. Tvorí komplex viacerých objektov: opevnenie mestského hradu, gotický dom kráľa Mateja, budova oblastnej galérie - pôvodne fara, radnica mesta, kostol sv. Kríža.
Horné námestie tvorí areál mestského hradu. Vyvýšeninu, na ktorej je situovaný, podľa doterajších poznatkov, považujeme za najstaršie jadro mesta ešte spred roku 1255. Podľa zaužívaného názvu „zámok“ usudzujeme, že tento areál tvorila sústava prevažne svetských stavieb. Z cirkevných sú v archívoch zaznamenané dve: kostol Nanebovzatia Panny Márie (nemecký – farský), ktorý bol postavený v druhej polovici XIII. storočia a karner sv. Michala, ktorého poloha a doba vzniku resp. zániku nie je známa.
Vznik a počiatky mestského hradu v Banskej Bystrici sú nejasné. Komplex budov mestského hradu bol spočiatku opevnený len zemnými valmi a palisádami. Kamenné opevnenie sa začalo budovať až v roku 1479, keď bola postavená aj Farská, Banícka a Pisárska bašta. Opevnenie tvoril kamenný, pomerne vysoký hradbový múr, okrúhle bašty a vstupná brána s barbakanom. Ďalšiu etapu budovania opevnenia mestského hradu v rokoch 1541 až 1543 vyvolala turecká ofenzíva na Budín. Na výstavbe opevnenia sa podieľali mnohí stavitelia. Jeden z najznámejších bol majster Sebastianus, ako aj talianski odborníci – F. Pozzo, G. M. Italus a G. Ferrari, ktorý odstránil posledné časti palisád a vybudoval kamenný múr opevnenia.
Hradby chránila vodná priekopa. Po veľkom požiari v roku 1761 boli obnovené len hlavné budovy hradu a vstupná veža s barbakanom. Poškodené múry smerujúce k mestu boli rozobraté, priekopa zasypaná a nádvoria hradu spojili s ulicami mesta.
V tejto podobe sa opevnenie hradu zachovalo dodnes. Teda, z pôvodného opevnenia hradného areálu sa zachovala len časť múrov a bašty. Z pôvodných štyroch bášt, ktoré tvorili fortifikačný systém, sa do dnešného dňa zachovali tri: Pisárska (Galova), Banícka a Farská (Andrejova). Muhlsteinovu baštu zbúrali v roku 1947 (v súčasnosti sa na tomto mieste nachádza pošta).
Opevnenie dopĺňa barbakan s vežou. Ním sa kedysi vstupovalo do hradu po padacom moste nad umelou vodnou priekopou. Pôvodná poloha opevnenia hradu bola zistená archeologickým výskumom.
Mestský hrad v Banskej Bystrici je jednou z najhodnotnejších stavieb stredovekého mesta. Začiatky tohto komplexu ako vyvýšeného hradiska a akropoly mesta sa začali formovať už v priebehu 14. storočia. Takto nadväzovali už na predchádzajúce staršie osídlenie. Architektonické objekty mestského hradu sú pre svoju umeleckú, historickú a výtvarnú hodnotu mimoriadne významné stavby. Tento významný komplex budov mestského hradu v Banskej Bystrici vláda SSR dňa 24. apríla 1970 vyhlásila za kultúrnu pamiatku ako doklad vývoja umenia nášho národa.
Autor: Mgr. Judita Janeková