Pre tie náušničky, retiazky a ostatné ženské hrkálky si ju priateľ doberá, že bola v minulom živote určite Cigánka. Najlepšie sa cíti v džínsovine, tričkách, a aj bižutéria, ktorou sa zdobí, musí byť športovo elegantná. Na mólach predvádza luxus, doma tepláky. V Michalovej, kde má starkú a kde si tohto roku užila Vianoce, jej hovoria vnučka „od Sroky“, alebo občiansky, Júlia Liptáková.
Kariéra modelky, ku ktorej patrí predovšetkým niekoľko úspešných účastí na súťažiach krásy, sa u vás začala zrejme veľmi skoro. Kto vás na ňu nasmeroval?
Bola som športové dieťa. Od malička som drela na kurtoch, chcela som byť špičková. Snívať o modelingu ma ani nenapadlo. Jednoducho, vstúpila mi do života náhoda. Mala som l4 možno l5 rokov, keď si ma všimla jedna známa slovenská modelka, ktorá robila pre záujemkyne príslušný kurz. Ponúkla mi ho, šla som, získala som certifikát, ktorý mi je síce nanič, ale dostala som sa do agentúry, kde som začala pracovať. Rodičia to prijali s dosť veľkou nevôľou, najmä tatino. Nielen preto, že som ešte chodila do školy. Chcel mať zo mňa úspešnú tenistku, čo sa mu, samozrejme, rozplynulo. Do Brna ma priviedol kamarát, ktorý je momentálne moderátorom na ČT l. Predstavil ma v modelingovej agentúre, kde som teraz. Práve bežala súťaž „Kočka rádia Krokodýl“, vyhrala som ju ako jediná Slovenka v histórii a od tej doby som na Morave. Chodím po svete, pracujem, môžem sa pýšiť prívlastkom modelka - manekýnka… Na rozdiel od dievčat, ktoré sa raz za pol roka oblečú, vyjdú na pľac a prší im do nosa.
Prečo ste nezostali napríklad v Bratislave?
Mám za sebou niekoľko predvádzačiek pre istú textilnú firmu. Bola som dva roky tvárou významného výrobcu exportnej spodnej bielizne. Doma však predvádzam zriedka. Jednoducho, Slováci ma nechceli, neujala som sa, tak som zakotvila v Čechách.
Kde ste po prvýkrát reprezentovali to najkrajšie, čo na Slovensku údajne máme?
V Rakúsku na súťaži Miss blond, kde som skončila tretia, potom bolo Bulharsko a súťaž Dievča snov sveta. Odvtedy cestujem prakticky stále. Mám 2l rokov. Okrem Austrálie som prešla svet z jednej strany na druhú.
Isto viete, že každý mladý človek u nás takéto šance nemá. Dnes sa napríklad pýta, na čo vlastne študoval, keď nemá prácu…
Je mi to jasné! Obávam sa len, že mnohí z nich sa s takým stavom zmierili. Aj keby som bola obyčajný smrteľník, ja by som to riešila. Nevedela by som sedieť niekde na lavičke, hompáľať nohami, a čakať na pečené holuby. Tak by som žiť nemohla.
Keď sa teraz stretávate so svojimi rovesníkmi na Slovensku, máte pocit, že ste sa im v tomto smere vzdialila?
S niektorými si fakt nemám čo povedať. Po prvé, mám iné problémy. Existujem v inej krajine, stretávam sa s inými ľuďmi, starám sa sama o seba. Môžem s nimi súcítiť, lebo viem, ako na tom sú, len nechápem, prečo to iba konštatujú.
Že sedia na lavičkách a hompáľajú nohami?
Pokiaľ nepohnú vlastným zadkom, nič samé za nimi nepríde. Tak to vo svete nefunguje. Je to len na nich. Keby som nechcela, ležím v posteli, prepínam televízor a počítam dni, kedy mi príde podpora. Jednoducho, ak je niekto lenivý, nič nemá. Čo je na tom, zametať niekde cesty alebo čistiť verejné toalety? Aj za to sú peniaze. Ja som vyletela z domu a nebanujem. Dalo mi to veľmi veľa. Mama mi nedávno po návšteve v Brne poslala esemesku asi v tomto znení: Už nie si tá, čo si bola. Potešilo ma to. Som skutočne samostatná, už nie stále chichichi, mám vlastné starosti, iné predstavy o živote.
Aké?
Z určitého hľadiska, všetko má svoje klady a zápory. Naučila som sa hospodáriť, ovládam jazyky. Okrem angličtiny a nemčiny sa nestratím „po taliansky“. V každej krajine som pochytila nejaké frázy, viem povedať niečo aj thajsky alebo v čínštine, a učím sa rada, lebo bez jazykov sa človek nepohne. A zápory? V osemnástich som bola strašný frajer, že si chodím po svete bez rodičov, no zároveň aj taký ten vynaliezavý človiečik, ktorý sa vie v každej situácii správne zorientovať, aby neurobil chybný krok.
Čo vás teda vo veľkom svete najviac šokovalo?
Správanie ľudí. Hlavne v metropolitných mestách. Sú iní, priebojní, idú cez lakte. Môžete si trebárs na ulici zlomiť nohu, nikto vám nepomôže, pretože každý kope sám za seba. Do istej miery je to správne, ja som však odchovaná každému pomôcť, byť milá, priateľská, ohľaduplná. Ak toto vidíte, musíte sa obrniť. Iným slovom, neprijať úplne tamojší mrav!
Ktorá z krajín, čo ste doposiaľ navštívili, je vám v porovnaní so slovenskou mentalitou najbližšia?
Nepôjdem ďaleko. Jednoznačne Čechy a Morava. Ja som sa ešte narodila v Československu. Všade, kde to pred pár rokmi bolo, sa stále cítim doma. A ešte Rakúsko. Asi v tom bude tiež čosi z histórie.
V Malajzii ste si vysúťažili titul „Najkrajšie telo na svete“. Boli aj iné korunovácie?
Z Číny v roku 2004 som si doniesla titul Miss bikini sveta. Vlani v septembri som bola v Kórei na súťaži Modelka roku 2005, tam sa nás zišlo nejakých 40. Zvíťazila Thajčanka,
druhé miesto Číňanka, tretie ja, teda Slowakia. Stadiaľ som prelietala opäť do Číny na ďalšiu súťaž, kde som sa umiestnila v Top pätke.
Mnohé z dievčat, ktoré sa venujú tomu čo vy, tvrdia, že z pobytu v zahraničí nemajú kvôli nabitému programu čas ani na prehliadku mesta. Je to vždy tak?
Záleží od krajiny, ktorá akciu organizuje a koľkokrát sa tam dostanete. Ja som mala napríklad z Číny určite viac ako turista, ktorý si zaplatí sprievodcu, aby videl povestný Čínsky múr a hlinenú armádu.
Je vám bližší modeling, alebo súťaže krásy?
Dá sa povedať na striedačku, ale viac missky. Stále je to o plusoch a mínusoch. Keď som bola mladšia, chcela som byť vždy vo všetkom prvá. Ako v hokeji. Čím som staršia, mám iné priority. Viac si cením možnosť pozrieť sa do sveta. Bola som trebárs na Havaji. Tam som sa síce po prvýkrát neumiestnila, ale povedzte: Koľkí boli v mojom veku na Havaji? Možno som sa tam ocitla raz a naposledy. Tak sa pozerám na svoje účinkovanie dnes.
Keď predvádzate, stretávate sa niekedy aj s megahviezdami modelingu?
Väčšinou na rôznych párty. Na mólach som ešte takú česť nemala. V Miláne som takto bola s Naomi Campbel, raz, a už sa ani nepamätám kde, s Claudiou Schiffer. S českými modelkami ako Tereza Maxová, Eva Herzigová alebo s Andreou Verešovou sa vídavam bežne.
Podľa kvality pleti, vy si zrejme veľa mejkapu nedoprajete?
Len keď musím. Maľujem sa iba pracovne, doma mám na sebe iba riasenku. Snažím sa, aby si to oddýchlo. Mám síce drahé krémy, no nezavrhujem ani osvedčenú klasiku. Fakt si nerobím srandu! Raz sa ma ktosi opýtal, čo robím, že mám takú jemnú tvár: „Hádam sa len nenatieraš Marínou?!“ Veruže natieram, povedala som. Niečo na tých receptoch je.
Vezmime to teraz od hlavy po päty. Čo robíte s postavou?
Jem! Ale vážnejšie, keďže sedemnásť je fuč, začínam napríklad cítiť dôsledky vianočnej štedrosti. Mám však veľmi dobrý metabolizmus. Istý základ bude aj v tom, že som od malička športovala. Som živel, rada tancujem, veľa rozprávam, takže to pôjde dole aj bez veľkého mučenia. Okrem toho, my robíme tanečné prehliadky. Sme jediná agentúra v Čechách, ktorá postavila predvádzaciu choreografiu na show. Teraz ideme do Rakúska a do Nemecka. Na mólach nachodím kilometre, ostatok vytancujem.
Hovorí sa, že väčšina modeliek je „urobená“. Že to, jednoducho, nie je prirodzená krása, ale chémia, silikón a skalpel. Napokon, včera chlapčenská hruď, dnes „baroko“. Sú zmeny, čo sa nedajú prehliadnuť, tiež bežný jav?
Pokiaľ ide o mňa, príroda sa, ako hovoria Česi, vystarala. V strednej Európe sú prsné imlantáty normálne. Tých vysnívaných Top 10 však nič také „netlačí“. Maximálne pusa, napustená kolagénom. Robí sa to však kvôli fotografovaniu, aby bola pera opticky väčšia, nie aby vyzerali lepšie. Nemajú ani prirobené vlasy. Inak by totiž neboli top! Zoberme si povedzme Kate Moss. Na reklame je vyhladená. Človek by si povedal, bola pod nožom. Nebola. V reále je svoja. Na reklame ju dotiahol do dokonalosti počítač. Poviem ale pravdu, ak by som bola v rokoch a v postavení, ktoré si vyžaduje lifting, asi by som si ho dala urobiť. Dnešný svet je o imidži, či sa nám to páči, alebo nie. Keby Ivana Trumpová nemala toľko plastík, ako má, dnes by z nej bola prachatá babka, sediaca v New Yorskom mrakodrape a nikto by po nej ani neštekol. Prečo by päťdesiatnička nemohla robiť čokoľvek zaujímavé, atraktívne, napríklad biznis?
V Michalovej ste neboli veľmi dávno, a aj to iba na otočku. Príjemná zmena, pár dní na dedine, starká, príroda, čistejší vzduch?
Že sa pýtate! Tam som sa učila ako decko lyžovať, poznám na kopci každú muldu, no prídem teraz, a vlek nefunguje. Počúvam rôzne informácie, kto je za tým a prečo. Nie som zvedavá, ktorá pravda má „navrch“, len sa čudujem, že to ľudia vôbec dopustili. Decká mali prázdniny, snehu na dve zimy a museli sedieť doma. Kto mal tomu zabrániť, Ježiško?!
Čas beží každému, neberie ohľady. Ako si predstavujete svoj život, ak budete musieť zostúpiť z móla?
Chcem byť, samozrejme, šťastná. Mať pokoj, a hlavne, stanoviť si medze. Som síce človek, ktorý utiahne za koňa, lenže robím do nemoty aj vtedy, keď nevládzem. To je hrozná vlastnosť. Ak sa vydám, viem, že to už bude iné, svojim spôsobom zviazané, ale rozhodne sa nemienim pripútať k sporáku. Také medze nie sú pre moje vrstovníčky. My sme ženy budúcnosti.
Nebodaj feministka…
To nie. Myslím si len, že každá mladá ambiciózna žena, ktorá vie čo chce a chce to niekam dotiahnuť, má šance pohnúť svet k lepšiemu. Papier na manželstvo by jej v tom nemal prekážať. Pri partnerskej tolerancii určite… A chcela by som záhradku.
Byt v činžiaku vylučujete?
Ja by som tam umrela. Vyrastala som v dome, u starkej je tiež dom, od decka som nežila inak. Aj v Brne bývam v domčeku so záhradkou, možno 8 x 5, ale je tam aspoň kúsok zelene a miesta na kvety.
A inak?
Inak, napríklad, rada varím. Dokonca dobre. Kamaráti, ktorých pozývam na rôzne grilovačky, sú na výsosť spokojní. Pritom, v puberte som varenie doslova nenávidela. Furt pomáhať a voľačo miesiť… bŕŕr! Mamina však v mojom celoživotnom horoskope kedysi vyčítala, že ako dospelá budem rada variť, budem dobrou hostiteľkou, a je to tu! A najradšej mám táč.
Čo je táč?
Kysnuté cesto na plechu posypané ovocím a drobeničkou. Táč - koláč.
K dievčatám, ktoré sa pohybujú v podobnom svete ako vy, majú blízko rôzni vplyvní a bohatí muži. Je problém odolávať?
Všetko je vec osobnosti, ktorá ho musí riešiť. Niektorí dvoria do hranice, iní bludmi o kráse, pôvabe, čo môžu a chcú, skrátka chlapi. Človek si povie, dobre padne počuť, ale zároveň hrabnete do pamäti a ste v obraze. O tebe som sa z médií dozvedela, že máš síce peniaze, ale aj ženu a deti. Ja také známosti nepotrebujem. Mám iné sny. Napríklad, prežiť dovolenku na Bora Bora a úspešne dokončiť školu. Externe študujem na technike v Brne, podnikateľská fakulta, odbor daňové poradenstvo. Veľmi ma to baví. Dúfam, že o rok budem bakalár.
