Obdarovali sme tých, ktorí to potrebujú

V posledných číslach minulého roka sme vám na stránkach našich novín priniesli príbehy šiestich rodín, ktoré sa ocitli v hmotnej núdzi. Vďaka zopár dobrým ľuďom, primátorovi Brezna Jaroslavovi Demianovi, poslankyni NR SR a krajskej predsedníčke strany Smer-SD Jane Laššákovej a vďaka poslancovi NR SR a krajskému šéfovi SDKÚ Jozefovi Mikušovi, mali tieto rodiny krajšie sviatky. Darovali im dokopy 25 tisíc korún. Peniaze sme rodinám odovzdali medzi sviatkami a teraz vám prinášame správy o tom, ako sa radovali a ďakovali. Aj MY ešte raz ďakujeme!

Babčanovci

V skromnom panelákovom byte Viery Babčanovej si Ježiško splnil povinnosť až po našej návšteve. Deti jasali! Patrik sa chvatom navliekol do vetrovky a bežal do obchodu, či už jeho vysnívané malé rádio náhodou nepredali. Pre Lenku vyčlenila mama sľúbené peniaze na korčule s topánkami. Tie pôjdu kúpiť spolu, aby si od samej radosti nevybrala také, čo jej obderú päty. „Tisícku odložím. Budem mať menej starostí s vyrovnaním najbližšieho inkasa,“ naznačila Viera. Nezamestnaná slobodná matka z Brezna ďakuje tým, čo poskytli peniaze sociálne slabým rodinám. V jej prípade urobili nesmierne potešenie najmä dvom vzorným školákom.

Bučkovci

Štvorčlenná rodina Gustáva Bučka s dvoma deťmi mala pred Vianocami šťastie. Po viac ako roku, keď žili dočasne v sociálnej ubytovni Kotva, dostali od mesta Banská Bystrica byt na Internátnej ulici. Po tom, ako sme im priniesli peniaze, neverili vlastným očiam. „Neviem, ako použijeme tie peniaze. Ešte sme nerozmýšľali, lebo je to nečakané prekvapenie. Manžel ešte nedostáva invalidný dôchodok, takže nám určite dobre padnú,“ potešila sa Katarína Bučková.

Pustajovci

Do rodiny Pustajovcov sme priniesli predovšetkým uistenie, že nie všetky sľuby končia pri slovách. Aj keď to nepovedali priamo, isté pochybnosti mali. Jednoducho, hospodárili tak, ako vždy. Najprv, čo sa zaplatiť musí, až potom všetko ostatné. Peniaze, z ktorých majú veľkú radosť, a tým, ktorí im ich poskytli úprimne ďakujú, môžu teda použiť napríklad na nákup práčky. Stará totiž každú chvíľu doslúži. Mama Jolana sa chystá obísť breznianske bazáre, či neobjaví nejakú lacnú a schopnejšiu. Bielizeň, a vôbec celá domácnosť, totiž svedčí, že si potrpí na poriadok.

Ťažkí

Kde pôjdu peniažky, ktoré sme darovali Banskobystričanke Jane Ťažkej? „Hlavne na oblečenie pre Miška, ktorý teraz rastie ako z vody. Potrebuje aj dobiť čipovú kartu na mestskú dopravu, keďže cestuje denno-denne do školy. Chcem si aj odložiť bokom, keby sa nám niečo pokazilo a bolo potrebné rýchlo investovať do opráv.“ Invalidná dôchodkyňa Jana Ťažká žije so svojim synom stredoškolákom sama a peniažky od nás ju veľmi potešili a poďakovala sa naozaj úprimne, aj so želaním do Nového roka: „Chcela by som všetkým popriať najmä zdravie, ale aj úspechy v osobnom a pracovnom živote. A ako matka by som chcela všetkým rodičom odkázať, aby si našli čas na svoje deti, čas na rozhovor s nimi, lebo deti potrebujú ich pozornosť a pochopenie.“

Gregorovci

„Otec si na nás spomenul esemeskou. To je jediné, na čo sa cez sviatky zmohol,“ povedala o prežitých dňoch na konci roka Zdena Gregorová z Brezna, matka troch dcér. Prvé Vianoce poznačené ešte aj tým, že im pri odchode za slobodou „vybielil“ zásuvky, neboli ľahké. Tie nedávne si však vychutnali. „Len tí, čo žili s človekom, ktorý sa opíja, vedia, aký nebeský pokoj prináša istota, že nepríde zasa pod parou a nevyvolá hádku. Tak nám bolo dobre, že sme sa dva dni ani nepohli z bytu.“ S rozpočtom však musia narábať veľmi opatrne, pretože Zdenka, jediný živiteľ rodiny, nemá prácu. „Za peniaze, ktoré s vďakou prijímam, obujem dievčatá do zimy. Už to veľmi potrebovali.“

Bordášovci

Anna Bordášová z Brezna, rozvedená matka nevidiaceho ťažko postihnutého dospelého syna, sa neubránila dojatiu. „Na takéto gesto musí mať človek srdce a charakter,“ povedala pri pohľade na obsah obálky. To isté však platí aj pre ňu. Všetok čas a lásku venuje opatere chorého Milana. Od hygieny po toaletu a pohotovostné plienky. Syn sa nedokáže sám najesť, nerozpráva. „Možno nastane dakedy čas, že ochoriem a budem nútená Milanka zveriť do iných rúk. Ale skôr, nie! Budeme žiť spolu, pokiaľ sa len dá. A čo s peniazmi? Kúpi mu za ne novú váľandu a holiaci strojček. „Vyberiem lepší. S tým, čo máme, ho už neviem obriadiť do hladka.“