Neskôr sa transformovalo na špecifický detský domov. V súčasnosti je jeho zriaďovateľom občianske združenie Signál ohrozenia. Detský domov poskytuje komplexnú starostlivosť štrnástim deťom. Súčasťou Centra Srdiečko je aj Ambulancia krízovej intervencie a psychologického poradenstva či Linka pomoci týraným ženám a ľuďom v ohrození.
Päťtisíc týraných detí
„Centrum Srdieko je špecia-lizovaným psychoterapeutickým zariadením, zameraným na zmier-nenie traumy detí spôsobenej psychickým a fyzickým týraním, sexuálnym zneužívaním a zá-merným zanedbávaním,” vys-vetuje jeho riaditeka Adriana Hrežoviová. Podľa odborných odhadov je na Slovensku týraných najmenej päťtisíc detí. Vo väčšine prípadov však nie je týranie odhalené a trvá počas celého dospievania dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa dovolať pomoci. S akou skutočnosťou sa stretáva psychologička A. Hrežďovičová? „Robili sme prieskum v roku 1999, kde sme oslovili žiakov deviatych roníkov a prvákov na stredných školách, bolo to anonymné, a zistili sme, že naozaj zhruba každé štvrté diea malo nejakú skúsenos s týraním. A keže tie ísla boli dos významné, tak potom v roku 2000 a 2001 sme sa rozhodli urobi projekt na základných školách, ako sa ochraova pred násilím. Zamerali sme sa na žiakov tretieho a štvrtého roníka na základných školách v B. Bystrici a priahlých dedinách, pracovali sme s demi raz do týžda po dve hodiny. Dali sme deom aj manuál s informáciami, ak by sa im stalo, že ich bude niekto týra, na koho sa majú obráti, ako sa môžu bráni voi násiliu.”
Osveta a linky pomoci
V súasnosti bojuje proti akémukovek násiliu na uoch mnoho všelijakých organizácií. Snažia sa pomáha ako môžu. „U nás funguje Linka pomoci týraným ženám a uom v ohrození, je to platená linka. Robíme aj kampane cez médiá a hovoríme o tomto probléme na verejnosti. Pokia viem, tak aj na zošitoch pre deti na základných školách, na zadnej strane, sú ísla, na ktoré môžu v prípade potreby zavola. Myslím, že je to íslo Detskej linky istoty alebo Linky dôvery a deti teda už vedia, kde sa majú obráti. Volajú tiež aj na túto našu linku. Pracujeme aj s detskými lekárkami v meste, ale aj v celom Banskobystrickom kraji. Komunikujeme aj s odbormi sociálnych vecí, s kurátorkami, ale stane sa nám napríklad aj také, že zavolajú susedia, že nieo sa deje v susedstve. My to potom riešime cez Úrad práce a sociálnych vecí. Následne, bu súd vydá predbežné opatrenie a diea sa umiestni doasne, alebo potom natrvalo, do nášho zariadenia,” hovorí A. Hrežoviová.
O zlých zážitkoch
sa nehovorí ľahko
Spomínaný projekt, ktorý rozbehlo Centrum Srdieko pred takmer piatimi rokmi, napokon stroskotal kvôli nedostatku finanných prostriedkov. Je to škoda, pretože len vaka osvete je možné pomôc deom skôr, než je už príliš neskoro. Týrané deti mnohokrát trpia dlhý as, kým sa o nich dozvedia príslušné úrady. Ak sa však tak stane, aký je postup, kým sa diea neocitne v ústave? „Chválabohu, že už sa zmenil zákon, a ke je akékovek takéto podozrenie, tak súd musí kona od 24 hodín do sedem dní a umiestni diea na predbežné opatrenie. V tom krátkom ase sa ešte nezisuje, o všetko diea v rodine zažilo. V prvom rade sa diea vezme z toho násialia pre, a až následne potom sa robia znalecké psychologické i psychiatrické vyšetrenia a zisuje sa, o všetko sa tam dialo. Prípad sa postupne rieši. Pretože deti, ktoré zažijú v rodine strašne vea zla, nie sú schopné hne všetko vyrozpráva. Niekedy to trvá naozaj vemi dlho, kým je diea schopné o zlých zážitkoch hovori. Ich výpovede sú niekedy dos chaotické, pretože si nesúvisle spomínajú na všetko, o sa u nich doma dialo. Najhoršie je to, že ažko sa im rozpráva aj z dôvodu, že prestali veri dospelým, pretože ich v minulosti sklamali. Naozaj to nejaký as trvá, kým zanú zasa dôverova dospelým, psychológom. Napokon si diea vždy nájde aspo jedného, kto mu je najsympatickejší, komu verí a zdôveruje sa mu postupne so zážitkami z minulosti.”
Ke je pre diea ažké vyjadri svoje pocity slovami, využívajú psychológovia pri terapii kresbu. „Stáva sa, že týrané diea, ktoré rodiia asto bili, kreslí palice. Raz sa u nás v zariadení stalo aj také, bola to viac – menej náhoda, že diea zdvihlo telefónne slúchadlo a zaalo doho rozpráva: A preo si ma bila, a preo si mi robila to a to? Aj ujo Milan mi robil to a to… Takýmto spôsobom sme sa dozvedeli, ako diea trpelo.” V zariadení Srdieko pracujú psychológovia aj formou rodinnej terapie. „Niekedy je v rodine iba jeden z rodiov agresorom. S druhým rodiom, ke má záujem, spolupracujeme pri terapii, stretáva sa s dieaom. Ak sa stav rodiny stabilizuje, agresor z nej odíde, snažíme sa o to, aby sa diea dostalo naspä do svojej biologickej rodiny. Ke sa nám to nepodarí, hadáme širších rodinných príslušníkov, staré mamy, krstné mamy, nejaké tety… Ke sa nám ani toto nepodarí, hadáme inú rodinnú náhradnú starostlivos, t. z. adopciu, pestúnsku starostlivos, prípadne sú aj profesionálne rodiny. Približne 50 percent detí rone od nás odchádza do rodín, a prídu alšie.” Samozrejme, ani po ich odchode z detského domova, nestrácajú psychológovia o deti záujem. Práve naopak. Navštevujú sa, dokonca chodia spolu na výlety a dovolenky, spolu s demi z domova.
Venujú sa im cudzí rodičia
Deti sa v zariadení Srdieko nemajú zle. Riaditeka Adriana Hrežoviová so svojimi umi pre ne stále osi vymýša, zháa sponzorov a vybavuje pobyty poas prázdnin. „Minulé leto sa nám podarilo urobi pre deti program na celé prázdniny, stále sme mali zbalené kufre. Našastie sa vždy nájdu udia, ktorí myslia aj na naše deti a pomáhajú. Minule som si robila sumár a zistila som, že naše deti boli v roku 2004 až deväkrát na nejakých pobytoch. Toko sa nedostane možno ani deom z normálnych rodín. Avšak tieto naše deti už v živote zažili vea zla, a pre ne je to sná aspo malá náhrada za možnos ži v usporiadanej rodine,” myslí si riaditeka. Deti z Centra Srdieko majú to šastie, že sa takmer vo všetky sviatky a prázdniny dostanú do rodinného prostredia, aspo na krátky as. Sú šastné, že majú takúto možnos, pretože tie cudzie rodiny im vždy pripravia zaujímavý program, berú ich v lete na dovolenky k moru, i na lyžovaky v zime. „Aj poas uplynulých Vianoc boli takmer všetky naše deti rozdelené v rodinách a mali možnos preži naozaj rodinné sviatky, tak ako majú by. Niektoré z týchto rodín majú záujem aj o pestúnsku starostlivos, iné pomáhajú tak, že sa venujú našim deom aspo v ase prázdnin,” dodáva A. Hrežoviová.
Týranie je trestný čin!
Mnohí rodiia, ktorí týrajú svoje deti, si uvedomujú, o im za týranie blízkej a zverenej osoby hrozí. Je nemálo prípadov, ktoré na základe podnetov z ich okolia, rieši polícia. Aj napriek tomu, stále sa to v našom okolí deje, stále sú okolo nás kruté matky, agresívni otcovia… Podľa slov banskobystrickej krajskej policajnej hovorkyne Márie Faltániovej, už v novom roku obvinil vyšetrovateľ v Rimavskej Sobote z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby 48-ročného muža z Rimavskej Soboty. Od roku 2002 do 24. decembra 2005 odopieral stravu, ošatenie a hygienu svojim deťom, chlapcom vo veku osem a štyri roky. Okrem toho ich už viac ako rok nútil žobrať pred hypermarketmi. Obvineného muža stíha polícia na slobode a za zločin, ktorý spáchal, mu hrozí trest odňatia slobody na tri až osem rokov.
