V ďalšej časti nášho seriálu „Pohľad do histórie“ nazrieme do dejín Pustého hradu. Pustý hrad nad Zvolenom predstavuje neodmysliteľnú súčasť krajinnej panorámy, ale i najstarších počiatkov mesta.
Hradisko, ktoré na tomto mieste stálo v 9. až 11. storočí, plnilo najmä vojenskú funkciu. Po zániku hradiska bol v 12. storočí na križovatke významných stredovekých obchodných ciest na Pohroní založený kráľovský strážny hrad. V súvislosti s vývojom regionálnej organizácie feudálneho uhorského štátu koncom 12. storočia a na začiatku 13. storočia sa stal kráľovským komitátnym hradom. Hoci Anonymovo rozprávanie je iba legendou, nepriamo dokladá existenciu a lokalizáciu hradu Zvolen v čase písania kroniky, teda na prelome 12. a 13. storočia. Zároveň možno predpokladať, že už vtedy musel byť starším hradom. Zatiaľ najstaršia historická písomná zmienka o Zvolene sa zachovala v metačnej listine z roku 1135.
Zachované zvyšky architektúry Pustého hradu vytvárajú na skalnatom hrebeni dve výškové dominanty, dva relatívne samostatné stavebné celky situované na ploche s celkovou rozlohou 7,6 ha. V súčasnej archeologickej produkcii sa označujú pojmami horný a dolný hrad. Hradný komplex bol vybudovaný v priebehu 12. - 14. storočia postupne v troch, resp. štyroch stavebných etapách. Prvú reprezentuje kráľovský strážny hrad postavený približne na prelome prvej a druhej polovice 12. storočia. Bol predovšetkým pevnosťou a jeho jadro predstavovala románska kamenná hranolová, pravdepodobne štvorpodlažná obranná priekopa zasekaná do skalného podložia. Za priekopou sa nachádzalo predhradie. Druhú stavebnú etapu zastupuje kamenná obvodová hradba veľkého opevnenia, ktoré malo charakter refúgia (útočiska). Opevnenie malo podlhovastý tvar a bol doň začlenený pôvodný kráľovský hrad. V južnej časti refúgia umiestnili hlavnú kamennú hranolovú obytnú vežu. Vnútri refúgia, v jeho strednej časti, postavili druhú kamennú hranolovú obytnú vežu. Zrejme už v tejto etape bol severovýchodne od horného hradu vybudovaný na skalnom hrebeni nižšie podložený, oveľa menší dolný hrad. V pôdoryse mal tvar takmer pravidelného pretiahnutého oválu so vstupnou bránou na západnej strane a s čelnou šikmo umiestnenou kamennou hranolovou budovou na jeho južnom konci. Tretia stavebná etapa: V tomto časovom úseku spevnili stavební majstri románsku obytnú vežu pôvodného kráľovského hradu jej obmurovaním po celom obvode vonkajšej strany. Dôvodom tejto úpravy bolo zabezpečiť statiku veže tak, aby mohla byť nadstavená o ďalšie 2 – 3 podlažia. Zároveň hlavnú vstupnú bránu prebudovali na hranolovú vežu s podjazdom a štyrmi podlažiami a k východnej strane obvodovej hradby refúgia pristavili obrannú baštu. V uvedenej etape je doložená aj mladšia zástavba v areáli dolného hradu. Až v priebehu prvej polovice 14. storočia vybudovali na severnom konci hornej polohy hradu mohutnú fortifikáciu predstavujúcu samostatnú obrannú a obytnú jednotku.
Autor: K. Marčeková
