Škola aj pre rodičov

Dňa 17. januára 2006 o 16.30 hod. sa v ZŠ na Sitnianskej 32 v rámci Dňa otvorených dverí uskutočnilo netypické podujatie: Skúšali nie učitelia žiakov, ale deti rodičov, pod dohľadom svojich vyučujúcich. Overovali ich elementárne poznatky z humanitných i prírodovedných predmetov, pravdaže, iba v rozsahu učiva základnej školy. A tak na predošlú generáciu čakali jazykové rozbory, matematické hlavolamy, zemepisné pexeso, rastlinky i minerály, rôzne krížovky s ešte rôznejšími tajničkami, prvky Mendelejevovej periodickej sústavy ukryté v názve mesta... Odmenou bolo vysvedčenie s pečiatkami usmiatych slniečok, hviezdičiek či symbolov charakterizujúcich príslušný predmet; prasiatka našťastie neboli.
„Ako hodnotíte vedomosti rodičov?“ zaujímalo našu redakciu; túto otázku sme adresovali skúšajúcim (teda tentoraz žiakom), ale aj vyučujúcim, ktorí svojich zverencov starostlivo kontrolovali. Janko Červenák z 9. A triedy, rovnako Andrejka Hanáková zo 7. B, ale aj ďalší žiaci v role klasifikujúcich boli s poznatkami rodičov vcelku spokojní; podobný názor mala aj väčšina učiteľov ZŠ na Sitnianskej. Učiteľ prírodopisu Jaroslav Jakubec, stojaci za lavicou s niekoľkými desiatkami pestrých nerastov, nám však povedal: „Rodičia vedeli dobre, ale deti sú na tom lepšie.“ No a jeho kolega Eduard Gabčo, ktorý mal na starosti technickú učebňu, ako jediný „obišiel nasucho“ a musel priznať: „Rodičia všetci odmietli – testy sa im nechcelo. Uprednostnili kontrolu známok svojich ratolestí v elektronických žiackych knižkách.“
Zámerom tejto zábavnej akcie bola prezentácia nielen vyučovacích predmetov a žiackych projektov, ale aj metód a cieľov vyučovania. „Žiaci radi robia náročné úlohy,“ prezrádza riaditeľka školy Dana Edlingerová. „My sa snažíme odbúravať pamäťové učenie a zavádzame do vyučovacieho procesu také metódy a formy práce, ktoré sú síce náročné na čas a organizáciu vyučovania, ale žiakov motivujú a rozvíjajú ich logické myslenie. Žiaci si uvedomujú súvislosti učebnej látky s inými predmetmi a s bežným životom. Ak dieťa nie je pod tlakom, že niečo musí dokázať, ale má možnosť venovať sa tomu, čo ho zaujíma, nadobudne trvalejšie poznatky a odbúrava sa stres. Preto ako škola ponúkame aj výuku cudzích jazykov formou nepovinného predmetu už na 1. stupni, aby rodičia (aj ich deti) mali možnosť overiť si jednak záujem, jednak schopnosť dieťaťa zvládnuť cudzí jazyk.“
Zameraním takejto metódy vyučovania je, aby si žiaci čo najviac zapamätali na základe videného, teda praktických pokusov. Žiak sa tu učí niesť zodpovednosť sám za seba, rozvíja svoje kombinačné schopnosti, učí sa myslieť analyticky a nie mechanicky – dôraz sa kladie na porozumenie. Učiteľ musí vyselektovať, čo žiak dokáže zvládnuť už sám a čo sa mu poskytne v rámci vyučovacieho procesu.
Na tomto Dni otvorených detí, kde skupiny rodičov i detí putovali z triedy do triedy, aby sa oboznámili zase s niečím novým, milo prekvapila ešte jedna skutočnosť: Aj „šidlá“, na hodinách večne nesústredené a zaoberajúce sa svojimi individuálnymi záujmami absolútne nesúvisiacimi s predmetom vyučovania, sa stali zanietenými pánmi učiteľmi...
Mnohí zo žiakov by na takúto výmenu pristali aj na dlhšie ako na jedno popoludnie.