Zuzkina kariéra začala už v útlom detstve. „Spolu s bratmi nás rodičia vodili do telocvične už ako šesťročných. My sme totiž trénerska basketbalová rodina.“ Rodičia – športovci dali svoje ratolesti na športovú školu. V čase dovŕšenia osemnástky prišla pre Zuzanu lákavá ponuka hrať basketbal v Prahe. Napokon tam odišli spolu s bratom - dvojčaťom na vysokú školu ekonomickú. V Prahe strávila skoro osem rokov. V tom čase si odbehla na dva roky aj do Portugalska. Potom prišla, pre Zuzanu najlukratívnejšia, ponuka z Brna, kde strávila ďalšie štyri roky svojej aktívnej kariéry. Hrali Európsku ligu, čo je najvyššia ženská súťaž. Napokon však u Zuzany začali zdravotné ťažkosti. Prišla prvá operácia, potom druhá. Zuzka kvôli týmto problémom nestihla dve olympiády. Najlepší úspech v reprezentácii Slovenska získala v roku 1997 na Majstrovstvách Európy, striebornú medailu. V tomto čase je Zuzka opäť v rodnom meste, už nehrá ani za UMB B. Bystrica, ale s malým, takmer ročným Patrikom je na materskej dovolenke. Jej manželom je tiež výborný basketbalista Miroslav Matejčík.
Obaja hrajú basketbal, je tu teda pravdepodobnosť, že sa stretli pod košmi v telocvični. „Mirko ma poznal už dosť dlho, už v osemnástich sme sa poznali ako basketbalisti, ale vtedy som si ešte veľmi nevšímala mužov,“ smeje sa Zuzka. Mira dokonca trénoval jej otec. Zuzka bola potom dlhé roky preč, vydala sa. Neskôr sa rozviedla. „Keď som sa vrátila domov, Mirko sledoval moje kroky na palubovke, sedával v hľadisku. Keď som sa raz vážne zranila, napísal mi povzbudzujúcu sms-ku. Odvtedy sme sa začali kamarátiť, až to napokon prerástlo do lásky. Svadbu sme mali 13. novembra 2004.“ Nová rodinka sa rýchlo rozrástla, pretože Patrik sa narodil už dva mesiace po svadbe. Zuzka je rada, že sa jej podarilo tak rýchlo otehotnieť, pretože u vrcholových športovkýň je tu vždy určité riziko, navyše, keď má už po tridsiatke.
„Patrik mi úplne od základov zmenil život. Stále sa pýtam sama seba, ako som ja mohla chodiť ráno na desiatu na tréning, poobede o štvrtej na tréning, nechápem to sama. Teraz je to úplné iné, taký denný kolotoč. Deň mi vždy veľmi rýchlo ubehne.“ Zuzana si užila dosť cestovania po svete, žiarivé úspechy, ale ako vraví, bolo toho akurát dosť. „Teraz mi to vôbec nechýba. Chýba mi síce trošku pohyb, ale už by som znovu do profesionálneho basketbalu nešla. Myslím si, že môj organizmus má už dosť.“ Zuzka vždy vedela, že keď do jej života príde bábätko, s kariérou skončí. „Hoci poznám aj také športovkyne, ktoré mali deti skôr, napríklad v 23-ke, dali ich na starosť rodičom, a potom sa vrátili do vrcholového športu,“ hovorí. „Ja som nechcela na úkor môjho synčeka ďalej hrať.“
Keď však malý Patrik vyrástol z perinky, jeho mamina sa predsa len vrátila na palubovku. Síce len tak rekreačne, ale je rada, že má takú možnosť. „Manžel si chodil zahrať v utorky a v piatky, dvakrát do týždňa, mestskú ligu. Teraz sa však už táto liga nehráva, takže aspoň trénujú. Raz ma tak zobral so sebou, medzi samých chlapov, a ja som to privítala,“ hovorí Zuzka. Teraz chodievajú spolu s Patrikom v trojici. „Hoci priznávam, veľmi sa mi nechce, lebo je to vždy večer.“ Zuzka s Mirom by boli radi, keby aj synček pokračoval v ich športových stopách, ale len čas ukáže, čo si on sám vyberie.