Volajú ho „Havel“

Tobôž nie človeku, ktorý je vystavený takýmto mrazom počas celého dňa. O tom vie svoje Ľudovít, ktorého môžete vidieť vyhrávať na harmonike v centre Banskej Bystrice. Volajú ho aj „Havel“, lebo sa trošku podobá na bývalého českého prezidenta.
Ľudovít sa vyučil za maliara, ale hudba ho vždy priťahovala viac. Už šesť rokov sa živí hrou na akordeón, cestuje po svete, aby sa napokon vždy vrátil domov, do Bystrice. Hrával aj v podnikoch, s kapelami, ale okúsil aj sólo vystúpenia na ulici. Bystričania ho evidujú už od októbra minulého roka. „Keď som si dlhšie nemohol nájsť prácu, skúsil som to s hudbou. A či ma uživí? Kedy ako... Na živobytie a podnájom to postačí,“ hovorí harmonikár. Jeho otec kedysi predal rodinný dom a odvtedy je to pre neho s bývaním horšie. Momentálne je so ženou na ubytovni, ale za nepohodlné bývanie, bez kuchynky a v nevykúrenej kúpeľni, platí priveľa peňazí. Naobliekaný, v hrubom pulóvri a dvoch vetrovkách sa vydáva každý deň za prácou na ulici. Večer ho však doma nečaká teplá večera, len suchá strava. „Variče, ale aj ohrievače sú na ubytovni zakázané. Takže sa musíme uspokojiť len s pečivom so salámou a podobne.“ Minule mu zmokli topánky, ktoré si dal sušiť k radiátoru. Čo sa však nestalo? Ohoreli mu. „Musel som si teda obuť ženine botasky, ale bola mi v nich v tých mrazoch strašná zima. Zmilovala sa nado mnou jedna dobrá duša a dala mi dvesto korún, len aby som si čo najskôr kúpil nové teplé topánky. Ešte som si doložil a dnes už ich mám,“ vysvetľuje Ľudovít. Zároveň však dodáva, že v takej zime, aká bola minulý týždeň, mu nepomôže ani teplá obuv. Nie je náročný, ale vedel by si pre seba a svoju ženu predstaviť aj lepší život. Najviac si želá, aby sa mu začalo viac dariť. „Chcel by som nejaký byt, ale aj prácu a s ňou pravidelný príjem peňazí,“ vysloví želanie.