Jednou z nich je Katarína Čiliaková, ktorá je úspešnou pretekárkou na Krňačkových pretekoch. Tento rok sa uskutočnili už 4 kolá, na ktorých sa zúčastnila. „Pretekám už 8 rokov, je to super šport.“ K netradičnej disciplíne sa dostala cez otca. „Preteká už vyše 20 rokov, je to rodinná tradícia.“ Katku na tento adrenalínový šport nemusel prehovárať. „Sama som sa odhodlala. Je to trochu nebezpečné, ale nebála som sa, veď od malička som sa na ne chodievala pozerať.“ Teraz aktívne preteká a je úspešná. „Najnáročnejšou trasou je Turecká, jednou z najľahších je trasa na Starých Horách. Ale záleží aj od počasia,“ dodala.
Katarína adrenalín obľubuje, preto jej pretekanie nerobí žiadne problémy, až na jednu maličkosť: „Najťažšia je cesta hore. Ale keď je už človek konečne na začiatku trate, je hrdý, že si to môže zjazdiť,“ povedala s úsmevom. Celý rok sa na krňačkové preteky veľmi teší. „Motiváciou je to, že vidím po dlhom čase mnohých ľudí s ktorými sa mám možnosť len raz do roka porozprávať.“ Motiváciu k víťazstvu nemá, ide jej hlavne o zábavu. Najprv 3 roky pretekala so sestrou a piaty rok preteká s kamarátkou Ingou Pischovou, s ktorou si dobre rozumie.
Odkiaľ k nám prišli krne?
Na pozvanie grófskej komory k nám prišli z rakúskeho Tirolska drevorubači, ktorí si okrem drevorubačského náradia doniesli aj tieto sane, ktoré používali na zvážanie dreva. Na krnohách musel chlap stiahnuť meter dreva, na čo musel mat poriadnu silu a zručnosť. Boli aj sánkami minulých detských generácií. V lete sa využívali na sťahovanie sena z ťažko dostupných terénov. Krnohy sú pozemné vozidlo bez kolies, pohybujúce sa na drevených plazoch. Celé sú zhotovené z dreva, bez kovových súčastí. Dnes sa krnohy na dopravu materiálu používajú len ojedinele, zato sa však stali vhodným náradím folklórno - športových podujatí v rámci krňačkových pretekov.
Autor: www.krne.sk