V katolíckych aj iných kresťanských chrámoch sa v tento deň koná obrad požehnania hromničných sviečok, liturgia svetla ako symbolu očisty a procesia so zapálenými sviecami. Hromnice sú tiež symbolom pribúdajúceho svetla počas dňa, o čom svedčí aj ľudové príslovie: Na Nový rok o slepačí krok, na tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více. V minulosti sa Hromnice považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou.
Na Slovensku sa k tomuto sviatku viazali rôzne ľudové zvyky. Napríklad gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé. Druhý február bol takisto dôležitým dňom pri predpovediach počasia a úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na tento sviatok bolo neželané, lebo znamenalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. Naopak, zima na Hromnice signalizovala skorý príchod jari. Dokumentujú to viaceré ľudové porekadlá: Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar, Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli, a mnohé ďalšie. Korene kresťanského sviatku Obetovanie Pána, ktorý sa slávi na 40. deň po narodení Ježiša, siahajú do 5.storočia nášho letopočtu. Veriaci si pripomínajú príchod Márie s Jozefom a malým Ježišom do chrámu a jeho zasvätenie Bohu Otcovi. Názov hromnice je odvodený od posvätených sviečok, ktoré veriaci považovali za symbol Ježiša Krista. Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol v cirkvi tradíciu sprievodu okolo kostola s horiacimi sviecami, špeciálne požehnanými pre tento účel, aby tak nahradil sprievod so sviečkami, ktorý bol súčasťou pohanskej slávnosti.
