Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Otváral hroby

R. Števuška: „V Čečensku som prišiel o štyroch ľudí zo svojho tímu. Doručili nám len ich odrezané hlavy.“

Ten, kto spoznal ľudské nešťastie, určite dokáže pochopiť človeka, akým je Rudolf Števuška. Niekto ho nazve jednoducho záchranárom. Iný si o ňom pomyslí, že je hazardér. V podstate ním je. Hazarduje však s tým najcennejším, čo má. So svojím životom, aby zachránil tisíc iných. Prešiel peklom na zemi. Smrť mu dýchala za golier a veľa kamarátov, s ktorými bol spolu v akcii, sa domov nevrátilo. Vojny, prírodné a ekologické katastrofy. Človeku pri jeho rozprávaní behá mráz po chrbte. On však môže povedať: „Bol som tam a zachraňoval som.“

Skryť Vypnúť reklamu

Budem záchranárom
Prvý impulz stať sa záchranárom prišiel pri rekreačnom potápaní. Zachraňuje dvadsať rokov. Ani jeho najbližší netušili, čo vlastne robí. Nechcel mame pridávať zbytočné starosti. „Vždy, keď som šiel na záchranársku akciu, oznámil som len, že odchádzam. Keby som chcel povedať termín návratu, musel by som klamať. Neraz sa stalo, že som sa vrátil až po roku. O tom, čo robím, sa dozvedela z televízie. Vedela, že odhovárať ma, je zbytočné,“ hovorí Rudo. Odvtedy sa zúčastnil humanitárnych misií vo viacerých krajinách sveta. Bol vo všetkých juhoslovanských vojnách, Čečensku, Iraku. Pomáhal koordinovať záchranárské práce v zemetrasením postihnutom Turecku. Jeho tím zasahoval pri odstraňovaní následkov ekologickej katastrofy po havárii tankera Prestige v Španielsku. Hrôzu prežil aj na misii v Čechách, ktoré spustošil príval päťstoročnej vody.
Mŕtvoly balili
do vriec
Najstrašnejšie zážitky má z Kosova. „Živo si spomínam na masaker, ktorý som videl na jednom kosovskom dvore. Celá rodina vystrieľaná. Tri detičky pobehujú od jedného tela k druhému. V zúfalstve k nám vystierajú rúčky. To obmäkčí aj kameň. S detským utrpením sa nedokážem vyrovnať.“ Nezmyselná vojna v Kosove poznačila takmer každú rodinu. Kto nenašiel toho svojho rozstrieľaného na ulici, hľadal ho v masovom hrobe. „My sme ich odkrývali. Mŕtvoly sa balili do igelitových vriec. Pomáhali sme pozostalým identifikovať ich najbližších. Obrúčka, náramok, náušnica, akákoľvek drobnosť, to boli poznávacie znamenia. Pri pohľade na znetvorené telá, namiesto končatín len kýpte, sme plakali.
Vojna je najväčšie zlo. Viem, o čom hovorím. Zažil som to na vlastnej koži. Záchranári sú vystavení veľkému riziku. V Čečensku uniesli štyroch ľudí z môjho tímu. Doručili nám už len ich odrezané hlavy. Pochoval som ich. Telá sa nikdy nenašli,“ opisuje Rudo hrôzy prežité v Čečensku. „Strávil som tu pol roka. Rozdeľoval som potraviny, odevy, lieky. Videl som inú tvár ľudskej bolesti a utrpenia, na akú sú zvyknutí ľudia tu na Slovensku. Tá hrôza sa nedá popísať. Kto to neprežije, nikdy nebude vedieť o čom to celé je.“
Keď sa po zemetrasení v Turecku zosypala celá škola, dostal ju na starosť tím Rudolfa Števušku. „Predstavte si horúčavy, ktoré sa šplhajú nad štyridsiatku a smrad rozkladajúcich sa tiel pod ruinami stavieb. Škola bola jedna veľká kopa rozlámaného betónu. Zem sa zatriasala v čase, keď v laviciach sedeli deti. Bolo ich vyše tridsať. Tak veľmi som si želal, aby prežili. Vedel som, že je to nereálne. Všetky boli mŕtve. Trvalo nám poriadne dlho, kým sme sa z toho spamätali. Nehanbím sa za to, keď poviem, že nás to psychicky rozložilo a po ôsmich dňoch sme odišli. Všetko sa dá prekonať. Horúčava, únava, bolesť, ale psychika človeka je krehká,“ spomína Rudo na jednu zo svojich najťažších záchranárskych akcií.
Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že záchranár musí byť dobrý psychológ. Človek, postihnutý nešťastím, koná skratovo.
O smutných osudoch ľudí, ktorí zažili povodne v Čechách, by vedel Rudo dlho rozprávať. „Voda brala všetko. Domy, stromy, autá. Z ciest ostali veľké kusy potrhaného asfaltu. Panika, mŕtve zvieratá. Stalo sa, že ľudia, hlavne tí starší, odmietali opustiť svoje príbytky. Jeden mal šťastie, druhého voda odplavila nevedno kam. Všetko zostalo zanesené bahnom. Môj tím čistil školu, zdravotné stredisko a lekáreň. Pracovalo sa v chlade a v daždi. Po prívaloch vody zostalo všetko spustošené a zanesené bahnom. Ľudia prišli o strechy nad hlavou“, spomína Rudolf a dodá: „Je veľa tých, ktorí vedia prácu záchranárov oceniť. Nájdu sa však aj zádrapčiví. Myslia si, že robíme málo, ulievame sa. Aj v Čechách nám hlavne tí „krčmoví“ vyčítali, že sme mohli urobiť viac.“
Pobrežie plné
mŕtvych rýb
Španielske pobrežie vyzeralo po havárii tankera Prestige ako veľká spúšť. Piesočnaté pláže sa stratili pod polmetrovými nánosmi mazľavého mazutu. Sedemdesiattisíc ton tejto nebezpečnej látky zamorilo doslova všetko. Mŕtve ryby a vtáky lemovali pobrežie. Pri následoch tejto ekologickej katastrofy sa rozhodlo pomôcť niekoľko tisíc ľudí z celého sveta. Rudo bol koordinátorom najväčšej európskej skupiny pôsobiacej v Galícii. „Samozrejme, že som ľutoval uhynuté zvieratá. Predsa je to však iné, ako keď pozeráte na mŕtvych ľudí. Tu to nebolo o psychike, ale o náročnosti terénu. Práce sa vykonávali na strmých skalných útesoch. Pod nami len rozbúrený oceán. Okrem toho sme museli mať špeciálne odevy, pretože sa pracovalo s toxickým materiálom. Pod bielou kombinézou sme nosili špeciálny gumový oblek a montérky. Keď sa ukázalo slnko, bolo to najhoršie, potili sme sa. Ak sme chceli byť ráno na pláži, obliekať sme sa začali ešte za tmy. Kým sme to všetko na seba ponavliekali, prešla aj hodina. Podvečer prišiel príliv a práce skončili. Môj tím tvorili špecialisti. Dostali sme najnáročnejšiu úlohu. Vyčistili sme pláž, na ktorú od katastrofy nikto nevstúpil. Tu nepomohla žiadna technika. Vlastnými rukami sme škrabali miestami niekoľkocentimetrový nános mazutu. Denne každý z nás nazbieral aj dvadsať kilo tejto nebezpečnej látky. Bolo to náročné,“ spomína s odstupom času Rudo. Niektorých museli vystriedať po týždni, on vydržal tri mesiace.
Na slovenských
záchranárov
má ťažké srdce
Rudo nechce byť kritikom. Vie však, že záchranárom treba byť z presvedčenia. Vidina finančného zisku musí ísť bokom. Keď robí nábor do svojho tímu záchranárov a padne prvá otázka koľko za to, okamžite takého človeka odpíše. „Na slovenských záchranárov mám ťažké srdce. Nechcem nikoho očierňovať. Hovorím z vlastných skúseností. Úspešne spolupracujem s poľskými, českými, maďarskými, ale aj inými zahraničnými záchranármi. S takou profesionalitou som sa bohužiaľ na Slovensku nestretol. Najdôležitejšiu úlohu u slovenských záhranárov hrajú peniaze. Záchranárske akcie stroskotávajú na zbytočných hádkach. Tak si neurobíme dobré meno vo svete. Nechcem sa hrať na hrdinu, ale neraz sa stalo, že som si so svojim tímom hradil dopravu na miesto katastrofy z vlastného vrecka. Neprekážalo mi to. Záchranárstvo je predovšetkým o humanite, nie o peniazoch. Jedinými záchranármi, pred ktorými by som pokojne dal klobúk dolu, sú chlapci z našej horskej služby. Fandím im a viem, že sú to ľudia na správnom mieste,“ hovorí Rudo. Napísal otvorený list ministrovi vnútra Palkovi. Zázrak však neočákava. Na Slovensku je to tak, kto kritizuje, je zlý. Na to som si už zvykol.
Zlú situáciu rieši
po svojom
Dnes je Rudolf Števuška vlastníkom špeciálneho záchranárskeho vozidla. Všetky investície financuje zatiaľ z vlastného vrecka. Výbava ho doteraz stála nemalé peniaze. Satelitný navigačný systém mapuje cesty v Európe. Dokonca má načítané mapy takmer z celého sveta. Samozrejmou výbavou je elektrocentrála, minimálne sto metrová predlžovacia šnúra, vystrihovacie nožnice, či brúska. Nesmú chýbať špeciálne kombinézy a prilby. „Toto záchranárske vozidlo bude neustále sondovať situáciu na úseku Zvolen - Nitra, nazývanom tiež úsek smrti. V blízkej budúcnosti plánujem zakúpiť také isté vozidlo. Rovnako ho vybavím špeciálnym zariadením. Chcem, aby bol neustále zabezpečený monitoring tohto úseku. Záchranárske vozidlo je pripravené zasahovať. Svoje prednosti si už výskušalo v riadnej akcii. Rudolf si zatiaľ všetko hradí sám. Ako sám hovorí, nemusí byť nikomu zaviazaný. Ľudí do svojho tímu si starostlivo vyberá. Na posledné pohovory sa mu dostavilo takmer dvesto uchádzačov. Uspeli len dvaja. „Chcem, aby môj tím tvorili naozaj spoľahliví ľudia, ochotní pomáhať. Takí, pre ktorých je ľudský život väčšia hodnota ako peniaze.“
Nepotrebuje sa chváliť. Jeho práca ho chváli sama. Najväčšou odmenou sú pre neho zachránené ľudské životy. Dnes už dokáže hovoriť o vojnách, vraždení nevinných detí, bombardovaní, masových hroboch. Boli časy, keď to zo seba nedokázal dostať von. Potreboval byť sám a vysporiadať sa s tým. Nespavosť a rany na duši, to je daň za obetavosť. Ak by mal jeho život zachrániť iný, neváhal by ani sekundu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  2. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  3. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  7. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  8. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  9. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 925
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 062
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 816
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 726
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 706
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 557
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 110
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 493
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 289
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 110
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.
.

Banská Bystrica nemá dostatok zdravotníkov na plošné testovanie

Primátor Ján Nosko vyzval zdravotníkov, aby sa hlásili na regionálnom veliteľstve vo Zvolene

Ilustračné foto

Kotleba porušil karanténu, odišiel z bytu pred jej ukončením

Nasadol do auta a odišiel do straníckej centrály.

Marian Kotleba na súde.

Ak neabsolvujú test, správca bytového domu im hrozí zrušením nájmu

Správca hovorí, že išlo iba o jeden bytový dom vo Valaskej.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?