Pohľad do histórie

Na počiatku príbehu o emancipovaných banskobystrických typografkách, ktoré bolo možné aj za rohom spoznať nie podľa charakteristického parfumu, ale podľa vône tlačiarenskej černe, stojí Zuzana Štefániová. Zatiaľ nepoznáme ani presný dátum jej narodenia. Okolo r. 1788 sa jej rodičmi stali Westerovci. V prvom desaťročí 19. storočia sa vydala za kníhtlačiara Jána Štefániho, ktorý pôsobil v Banskej Bystrici už od r. 1796 a ktorý tu privandroval nevedno odkiaľ. Išlo o vdovca so záväzkami. Manželia Štefániovci mali aj spoločné deti. Zisťovanie ich počtu bude zrejme predmetom genealogického výskumu tvoriaceho súčasť štúdia dejín banskobystrickej knižnej kultúry.
Aký asi zničujúci úder musel znamenať ten septembrový deň roku 1822 pre Zuzanu Štefániovú, v ktorý náhla a predčasná smrť vytrhla z práce jej manžela Jána. Nedalo sa však dlho oddávať zármutku. Bolo treba sa postarať o kníhtlačiarsku dielňu, ktorá v Banskej Bystrici fungovala len pod jeho vedením už viac ako štvrťstoročie a v meste i širšom okolí si získala veľmi dobré meno. Na čele zdedeného typografického podniku vydržala stáť sedem rokov. Doteraz známych tridsať titulov, medzi ktorými je mnoho drobných tlačí, je iste iba torzo jej celoživotného kníhtlačiarenského diela. Nepredstavuje to však údaj, z ktorého by sme mohli usudzovať o mimoriadnej prosperite. Roku 1829 sa Zuzana Štefániová pri jeho spravovaní ocitla v strate. Asi sa to nestalo po prvý raz. Veritelia boli netrpezliví, a tak prikročila k urýchlenému predaju kníhtlačiarenskej dielne, hoci aj pod cenu. Kupcom bol Ján Jozef Veterl z Písku. Jedna z posledných písomných správ o tejto neobyčajnej žene má podobu žiadosti o prijatie do banskobystrického chudobinca...
Od Veterla odkúpila tlačiareň opäť žena - Helena Macholdová z Kremnice. Zrejme konala na radu svojho zaťa Štefana Mihálika, ináč banskoštiavnického kníhtlačiara, aby zabezpečila vtedy celkom výnosnú živnosť pre syna Filipa.
Keď sa r. 1864 predčasne uzavrel aj život Filipa Macholda II., už široko-ďaleko uznávaného typografa v Banskej Bystrici, pozostalá manželka Alojzia st., rodená Pecková musela po ňom prevziať správu tlačiarne. Úspešne a energicky ju viedla viac ako jedno desaťročie, pričom jej výdatne vypomáhali obe dcéry Alojzia ml. a Mária, ináč vyučené v kníhtlačiarskom remesle. Zaslúžila sa dokonca o jej modernizáciu, keď r. 1868 pre ňu zakúpila prvý rýchlolis. Táto skutočnosť je vyznačená na titulnom liste viacerých vydaní z tohto obdobia.
Mária Macholdová vypomáhala v rodinnom kníhtlačiarenskom podniku, kým sa nestala pani Veličovou, manželkou ctihodného majstra pernikára z Banskej Štiavnice.
Kníhtlačiarske remeslo v slovenských mestách, vrátane Banskej Bystrice teda jednoznačne prispelo k prirodzenej emancipácii predstaviteliek nežného pohlavia.