Emma Tekelyová a Barbora Kardošová sa nepoznali. Prvý raz sa stretli minulý týždeň na autogramiáde v banskobystrickom kníhkupectve Svet knihy. Hoci sú obidve Bratislavčanky, cestu do Banskej Bystrice nemerali spoločne. Barbora Kardošová sem „zbehla“ z Donovál, kde je na lyžovačke. Zhodou okolností sú obidve blondínky a náhodou boli oblečené takmer rovnako – džínsy, biela košeľa, čierne sako. Štýlové a jednoduché... Emma Tekelyová na margo toho poznamenala, že čím viac zodpovednosti si ten ktorý deň od človeka vyžaduje, tým jednoduchšie oblečenie by si mal zvoliť. Bez zbytočností, ktoré by ho mohli rozptyľovať alebo obmedzovať. Ako sa však ukázalo, nielen oblečením tieto dve dámy ladili. Obidve disponujú značnou dávkou šarmu, bezprostrednosti, zmyslu pre humor a nešetria úsmevom. Obidvom nedávno vyšli knihy. A obidve veria na anjelov...
Anjeli Barbory Kardošovej nikdy nespia
Barbora Kardošová má anjelov aj v titule svojej knihy Anjeli nespia (2005). Kniha je príbehom troch ľudí , ktorí sa už aspoň raz v živote poriadne popálili. „Hoci sa nepoznajú, musia sa stretnúť, spoznať a zblížiť, pretože občas musíme uzrieť cestu niekoho iného, aby sme našli tú svoju. A ak nad nami držia ochranné krídla tí, čo nikdy nespia, nakoniec môže všetko dobre dopadnúť,“ napísala Barbora Kardošová na obálku knihy. Nie náhodou rozhovor začal anjelmi.
Máte svojho anjela strážneho, alebo dokonca viac anjelov strážnych?
- Jeden človek, ktorý sa venuje anjelom a vie o nich viac ako ktokoľvek iný, mi prezradil, že mám dvoch anjelov strážnych a veľmi často ich od seba odháňam. A asi mal pravdu. Keď sa s jedným pohnevám, ten druhý ma z toho vytiahne. Samozrejme, nie sú to len anjeli, o ktorých tušíme, že niekde tu sú, keď nám občas prejdú zimomriavky po chrbte. Za anjelov považujem veľa ľudí okolo seba, ktorí sú mojimi najbližšími priateľmi, ktorým môžem zavolať o tretej ráno a povedať im, ako je mi strašne, ako sa mi niečo nevydarilo. A oni ma vypočujú. To mi úplne stačí.
Máte rodinu, náročnú prácu redaktorky self promo v televízii, píšete... zvládnuť všetko nie je jednoduché a tu vám ani anjeli zrejme nepomôžu. Ako sa udržujete v „kondičke“?
- Musím priznať, že čo sa tohto týka, som neporiadna, ale každý rok si vravím, že to zmením! A veru by bolo načase. Mám tridsaťšesť rokov a cítim sa niekedy aj na viac. S mojimi rovesníčkami pri gratuláciách k narodeninám žartujeme, že kedysi sme si hovorili – a buď šialene milovaná, nech sa ti všetko vydarí a veľa inšpirácie! A teraz? Hlavne veľa zdravia. A čo pre to zdravie robím? Snažím sa postiť. Nielen, keď je spln, ale raz do týždňa, ak sa dá, držím očistný pôst. Keď však už ráno vstávam nahnevaná s myšlienkou, že – bože, dnes by som nemala jesť iba piť, tak to rovno zabalím. Viem, že to nestačí, chcelo by to ešte aj nejaký pohyb, ale keď máte robiť servis dvom deťom, rozvážať ich po Bratislave kade-tade a pritom aj pracovať... Ale ako vravím, zmením to.
Šialene milovaná... to je názov vašej knižky z roku 2001. Ste šialene milovaná?
- (Výbuch smiechu!) To bývalo... Knižka Šialene milovaná bola o tom, čo sa stane, keď vás začne neuveriteľne veľa ľudí naraz milovať. To nie je zdravé... Tá knižka je o vášni. Vášeň je zaujímavá, je potrebná a nabíja vás energiou, ale nedá sa na nej, ako sa vraví, dlho syčať, lebo vás unaví. Ja som také obdobie zažila, a som zaň vďačná, ale nevedela by som tak žiť dlhšie.
Vyštudovali ste filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku. Scenár svojho života si píšete sama?
- Určite sa snažím žiť tak, ako chcem. Nie v zmysle, že som egoista, ale že si chcem plniť svoje sny. To je veľmi dôležité. Vždy potrebujem mať sen, ktorý je ešte niekde v diaľke a hovoriť si, ako by bolo dobre, keby sa mi splnil. Nie je dobré, keď sa vám naraz splnia všetky sny, to ako keby ste sa odrazu prestali nabíjať. Keď sa vám jedna túžba splní, treba si hneď hľadať ďalšiu a ďalšiu.
Vaša kniha Anjeli nespia je o tom, ako sa traja ľudia, ktorí sa nepoznajú, stretnú. Vy sa rada stretávate s ľuďmi?
- Odmalička som bola introvert, človek, ktorý sa zatváral do izby. Moja mama zostala v šoku, keď jej učiteľka na základnej škole povedala, že idem recitovať na Hviezdoslavov Kubín. Neverila, že ja niekde otvorím ústa a ozvem sa. To platí dodnes. Nehrniem sa do spoločnosti, skôr sa utiahnem niekde do kúta a pozerám sa na ľudí, sledujem, ako sa správajú, čo hovoria. Myslím si však, že ľudia ma majú v spoločnosti radi, lebo viem počúvať. Rada počúvam, čo ľudia hovoria a mne sa každý človek zdá krásny. Každý človek, nech je aký je, je jedinečný a to, čo prežíva, je absolútne originálne.
Pôvodne sa vaša kniha mala volať Ja a moje druhé ja... Nejdem sa pýtať, prečo sa tak nevolá, ale – vy a vaše druhé ja si rozumiete?
- (Smiech) No, niekedy je to dosť problém, ale snažím sa môjmu druhému ja vždy dohovoriť a ono potom dohovára mne... a tak dookola.
Pre Emmu Tekelyovú je písanie drogou
Emma Tekelyová má tiež svojich anjelov strážnych. Dokonca vraj niekoľko. Iste nad ňou bdeli aj pri písaní jej troch mimoriadne úspešných kníh Byť ženou je úžasné (1998), Byť milovaná je úžasné (2000) a Žiť je úžasné (2003) a stáli pri nej, aj keď písala svoj románový debut Sláva na splátky (2005). Príbeh mladej učiteľky Daniely z malého mesta, ktorá sa rozhodne pre zásadnú zmenu vo svojom živote, odchádza do Bratislavy, dostáva sa do sveta šoubiznisu a zmení sa na dračicu vytrvalo kráčajúcu za svojím cieľom, dostal prívlastok prelomový príbeh v slovenskej próze pre ženy...
Ako je to s tými vašimi anjelmi?
- Mám priateľky, ktoré sa venujú ezoterike, sú to veštice, dámy, ktoré vykladajú tarotové karty... Rada sa s nimi stretávam a keďže verím, že je niečo medzi nebom a zemou, to, čo mi povedia, beriem vážne a verím tomu. Jedna z týchto dám mi povedala, že mám niekoľko anjelov strážnych. Aj mi povedala ich mená, jeden z nich je Michael Archanjel. K tomu sa mám modliť. Dokonca mi vypracovala modlitbu, ktorá mi má pomáhať odháňať zlo, negatívne vplyvy, najmä závisť... v mojom prípade najmä závisť.
A vám už niekto povedal, že ste jeho anjel strážny?
- Musím povedať, že s priateľmi a priateľkami, s ktorými sa stretávam, si takéto veci nehovoríme, aj keď si myslím, že navzájom sme si anjelmi strážnymi, pomáhame si, povzbudzujeme sa. Je však zaujímavé a paradoxné, že neznáme ženy mi v listoch písali o tom, ako počuli môj hlas, keď čítali moje knihy, ako ich to povzbudzovalo, mali pocit, že som pri nich, že im dávam nádej a pozitívnu energiu. Takže, ak som pre tieto ženy anjelom strážnym, ak to môžem takto nadnesene povedať, tak to je pre mňa obrovská životná pocta.
Sláva na splátky uvádza čitateľov do sveta slovenského šoubiznisu, v ktorom ste vy „ako doma“. Ešte stále?
- Istý numerológ mi vypracoval numerologický profil aj s víziami do budúcnosti a povedal, že sa viac začnem venovať duchovným veciam, písaniu kníh a pomoci ľuďom až vtedy, keď sa vzdám sveta šoubiznisu. Pýtala som sa, prečo to nemôžem robiť súčasne. A on na to: Preto, lebo svet šoubiznisu človeka veľmi rozptyľuje, uberá mu energiu a vy práve tú energiu potrebujete dať do svojich kníh, do stretnutí s ľuďmi. Nemôžete o energiu prísť a zároveň ju niekomu dávať... Je to pravda a funguje to. Každá kniha má svoju energiu a aj keď je to navonok hmota, sú to slová, myšlienky dané na papier. Áno, funguje to, čím viac sa stiahnem zo sveta šoubiznisu, tým viac sa môžem venovať svojej druhej životnej pozícii, tej duchovnej. A to je pre mňa dôležité. Tým chcem povedať, že keď som pracovala v televízii, cítila som sa stále ako prevalcovaná mlynčekom na mäso. Neuveriteľné tempo, záplava každodenných, pravidelne sa opakujúcich rutinných povinností. Vlani v lete som mala čas dopísať túto knihu, a bolo to pre mňa ako balzam!
Ale nevzdali ste sa úplne sveta šoubiznisu? Čomu sa v súčasnosti venujete?
- Naďalej a intenzívne sa venujem imidžovému poradenstvu, je o to veľký záujem. Na podnet istej agentúry chceme vytvoriť v jednotlivých mestách imidžové kluby, ktoré by fungovali na princípe ženských klubov. Stretnutia, osobný kontakt, poradňa. Ďalej je to projekt so slovenskými módnymi návrhármi, myslím si, že sa im venuje málo pozornosti. Sú to talentovaní, šikovní ľudia, ktorí majú právo zviditeľniť sa, ukázať svoju tvorivú silu, potenciál. Odevná tvorba je predsa súčasťou slovenskej kultúry. No a dostala som ešte dve zaujímavé mediálne ponuky, ale nebudem zatiaľ o nich hovoriť, lebo som poverčivá. A, samozrejme, písanie. Začala som písať ďalšiu knihu.
Takže písania sa nevzdáte...
- Nie. Myslím, že ľudia, ktorým je dané písať, ktorí pocítili túto drogu, už sa jej nemôžu vzdať.
Ducha posilňujete, ale ako je to s vaším telom? Chodíte ešte cvičiť? Ako relaxujete?
- Chodila som cvičiť, ale už nechodím. Som lenivá! (Smiech.) Ale takto, presedela som pri knihe celé hodiny, osem hodín denne som písala. Pribrala som, ale na posilňovňu som jednoducho nemala čas. Kompenzovala som to však bicyklovaním. Blíži sa jar a dala som si záväzok – tri kilá dolu! Presťahovali sme sa z Bratislavy na dedinu a tam sú krásne cyklistické trate, určite si prídem na svoje! Je to príjemný relax. Pre mňa je však relax aj stretnutie s priateľkami. My, ženy, sa potrebujeme stretávať. Muži to nechápu, ale my to potrebujeme, nie?
