V uplynulých doch, 22. februára, mali sviatok skautky. Dni skautov a skautiek sú totiž rozdelené. Chlapčenský sviatok je 24. apríla, na svätého Juraja – patróna skautov. Najskôr boli iba skauti - muži. Aj my, „neskauti“, sme už čo-to počuli o Baden Powellovi, ktorý založil skauting so zámerom naučiť ľudí orientovať sa v prírode, vedieť sa samostatne zabezpečiť, vedieť si poradiť v určitých veciach. Manželka Baden Powella sa rozhodla urobiť podobnú vec pre dievčatá. Veď aj ony rady zažívajú všelijaké dobrodružstvá, tak prečo by nemohli byť členkami skautingu. Svoj sviatok majú aj oldskauti, ale tí si ho pripomínajú menej ako deti. Pri príležitosti spomínaných sviatkov nám do redakcie zavolal jeden z nich a spolu sme si zaspomínali, najmä na éru niekdajšej skautskej tlače.
„Ja som začínal so skautingom v roku 1968,“ hovorí päťdesiatnik Vladimír Dropčo. „Už vtedy sme mali svoj vlastný časopis, ktorý sme si vyrábali ručne, volal sa „Ostré šípy“. Zachoval sa mi len jeden exemplár z roku 1969, ktorý je naozaj zaujímavý. Keď som ho ukázal terajším mladým skautom, rozhodli sme sa, že budeme znova robiť takýto časopis. Prvé číslo „Banskobystrického skauta“ sme vydali v roku 1994.“ Vladimír Dropčo, zvaný Čľupko, Miroslav Dobrovoľný, zvaný Jupiter a Pavel Gašpar, zvaný Šedivý vlk sa rozhodli, že teda začnú písať o banskobystrickom skautingu. „Obsahom nášho periodika boli témy ako činnosť, história skautingu, spestrili sme to súťažami... Do časopisu prispievali svojimi článkami z výletov aj deti. Nebolo to celkom bez problémov, najskôr sme uvažovali, kto by nám mohol časopis rozmnožovať. Pomocnú ruku nám vtedy podal mestský úrad. Náš časopis sme si vymieňali aj s českými bratmi sakutami, vymieňali sme si skúsenosti, témy do vydaní, navzájom sme sa inšpirovali. Žiaľ, časopis už zanikol. Ja som ho ešte udržiaval, vydával som raz ročne také zhrnutie „Špeciál skaut“, v ktorom som mapoval život počas skautského roka 2001, 2002, 2003. Je to však finančne náročné,“ dodáva s nostalgiou v hlase skautský žurnalista. Svoj pohľad zamieri k hŕbe časopisov a spomína ďalej. „Najzaujímavejšie to bolo na EUROCOR-e v roku 1998, ktorý sa konal v Žarnovici. Bolo to celosvetové stretnutie skautov, boli tam Česi, Poliaci, Maďari, Rusi, Ukrajinci, Holanďania, Belgičania. Ja som podal pomocnú ruku, navrhol som vydávať tam priamo noviny. Nápad mi schválili. Zabezpečili sme počítače, urobili sme si aj poľnú fotokomoru, kde sme vyvolávali fotografie, pracovali sme v noci a už o šiestej ráno boli výtlačky dovezené z Banskej Štiavnice, kde ich tlačili. Písali sme ich v troch jazykoch, v slovenčine, ruštine a angličtine. Bolo fajn, že už ráno si účastníci mohli prečítať o udalostiach, akciách z predošlého dňa. Mali sme dvoch šikovných redaktorov, všetky materiály dávali dokopy...“ To však bolo už dávno a dnes zostali skalnému „vydavateľovi“ Vladimírovi Dropčovi už len krabice starých vydaní.
Podľa jeho slov, banskobystrickí skauti zažili aj lepšie časy... Už to nie je ono. „Podľa posledného sčítania v roku 2004 je na Slovensku okolo 2500 skautov. Počty skautov sa však v posledných rokoch trošku znižujú, pretože byť skautom je dnes finančne nákladné, deti potrebujú mať svoje klubovne, kde treba platiť nájom... Decká si platia členské, ktoré bolo kedysi 100 korún ročne, ale dnes je to už 300 alebo aj 400 korún. Myslím si však, že sa rodičom oplatí takto investovať, pretože aspoň vedia, že o ich deti je dobre postarané, že sa niečo nové naučia, samostatnosti, ako pomôcť rodičom. Rodičia tak môžu byť radi, že ich dieťa sa nefláka,“ dodáva V. Dropčo.
Autor: stef
