Basistom diváci tlieskajú

Predstavenie Basisti však nie je politickou satirou ani talkshow, je to divadelný humor postavený na texte a nečakaných situáciách. Je nadviazaním na jeho účinkovanie v Radošinskom naivnom divadle.
Priamo pred divákmi moderátora zo svojho programu násilne odvedú do väzby. Nikto, ani on, netuší prečo. Už po krátkom pobyte v base, príde na to, že sa mu tam vlastne páči. Netrápi ho manželka a možno bude čas aj napísať knihu. Len občas ho vyruší, nejaká tá návšteva, či spoluväzeň... Ako to všetko dopadne, máte možnosť vidieť v kultúrnom dome Podborová vo Zvolene 19. marca o 18. hodine. V predstavení Basisti, v ktorom exceluje šarm a osobnosť Milana Markoviča, budete môcť vidieť i Rasťa Piška, Juditu Hansman, Veroniku Kozákovú. Pod réžiu tejto komédie sa podpísala Marta Ferencová podľa scenára Ľuda Ferenca a Milana Markoviča.
Predstavenie Basisti si môžete vychutnať aj vy a ak sa zúčastníte našej súťaže, dokonca aj vyhrať vstupenky. Prví traja z vás, ktorí vo štvrtok v čase od 8. do 9. hodiny, pošlú na číslo 0905385484 esemesku so správnou odpoveďou na súťažnú otázku, získajú po dve vstupenky.
Súťažná otázka: Akú najznámejšiu postavu vytvoril Milan Markovič ešte počas svojho pôsobenia v Radošinskom naivnom divadle?
NA PÁR SLOV s M. Markovičom
Poznali sme vás väčšinou ako politického satirika. Až na pár výnimiek ste sa stratili z televíznych obrazoviek...
- Pôsobil som prevažne v Prahe. Človek má ísť tam, kde ho chcú a potrebujú. Tam pracujem pre rozhlas a dve televízie, okrem toho hrám v divadle Aréna, West, v programe mám rôzne zájazdové predstavenia, takže som stále na cestách, čo ma veľmi baví. Viem, že Slovákovi sa zdá, že keď niekto neexistuje na obrazovke, tak vlastne nežije. Mne to však vyhovuje. Stačí mi, že ma potrebujú divadelníci. Sledovanosť v televízii je v podstate dôležitejšia ako kvalita.
Čo myslíte, prečo vás viacej uznávajú v Čechách než doma?
- Neviem, no asi sú menej nároční. Asi ešte neprišli na to, že „nemáme, čo povedať“. Alebo, že reality show sú zaujímavejšie. U nás je to tak, ak nestihnete prihlášku do SuperStar, tak už veľa šancí nemáte. Dnes sa aj prostredníctvom televíznej masáže vkus diváctva trošku posúva. Chcem veriť, že to nie je všeobecný úkaz. Ľudia tomu radi podľahnú a radi sa dajú komandovať. Formovať si vlastný názor je podstatne zložitejšie a menej pohodlné, než si nechať niečo nadiktovať. V Čechách, chvalabohu, ešte vládne zdravý úsudok na pomerne väčšej ploche.
Z vašej tvorivej dielne by sa dala vydať zaujímavá kniha, určite máte dosť spomienok a príhod...
- S knižkami som začal, ale potom to vzala moja dcéra a všetky také pokusy dala dohromady do knižky Bola som pri tom. Žiada si to totiž sedavejšieho človeka. Niežeby som to nevedel, alebo nechcel, ale ako Slováci hovoria, nemám ten „zicflajš“ na to, aby som to vydržal a vzal si nejaké voľno od všetkého na pár týždňov alebo mesiacov a dal to dohromady. Život mi napĺňajú iné veci. Do rozhlasu píšem týždenné fejtóny, glosy, komentáre. Tieto drobnosti ma zaujímajú viac, ako napísať raz do roka 200 alebo 500-stranovú knihu. Je to asi treba, je to vec, ktorá nás prežije. Mnohí volia takú cestu. No keď vidím, kto všetko už píše knihy, o čom všetkom sa píšu, tak aj to je jeden motív, kvôli ktorému od toho sám seba odrádzam. Ale hovorí sa, nikdy nie je neskoro, takže tým pádom mám dosť času.
Aj CD dnes už vydáva kde-kto, a vy?
- Počkám si, kým budem prezidentom (smiech).