Tieto operence považované za zvestovateľov jari v týchto dňoch naozaj začínajú opúšťať svoje zimoviská v tropickej Afrike, aby v druhej dekáde apríla prileteli do našich zemepisných šírok. „Prírodovedci považujú sťahovanie vtákov za jeden z najvýznamnejších prírodných fenoménov na Zemi. Pri migrácii sa operence orientujú podľa polohy Slnka, Mesiaca a hviezd na oblohe, ako aj magnetického poľa Zeme. Za jasných dní sa počas migrácie orientujú podľa polohy Slnka na oblohe. Keďže tá sa na oblohe počas dňa mení, vtáky musia vedieť korigovať tento jav. Schopné sú však určiť svoju polohu aj vtedy, keď je slnko skryté za mrakmi, dokážu totiž vnímať aj takzvané polarizované svetlo,“ uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga. Zaujímavé sú rekordy v dĺžke preletu medzi stanovišťami, na ktorých vtáky hniezdia a kde zimujú. Najdlhšiu trasu do zimoviska prekonáva rybár dlhochvostý. Tento vták veľkosťou podobný čajke smejivej hniezdi na pokraji arktickej oblasti v Eurázii a Severnej Amerike a zimovať zalieta až do Antarktídy. Počas sťahovania preletí vyše 25 tisíc kilometrov. Pozoruhodné sú však aj výkony sťahovavých operencov, ktoré musia preletieť bez prestávky more. Napríklad močiarnica japonská preletúva bez zastávky Pacifik do zimoviska v Austrálii a Tasmánii. Avšak aj maličký vtáčik, akým je kolibrík červený, dokáže bez prestávky preletieť Mexický záliv, ktorého zdolanie predstavuje trasu až tisíc kilometrov, dodal Saniga.
