Barbara z hororu Hostel si už siahla na Oscara

Barbara Nedeljáková... Vraj to dievča, ktoré pre úlohu vo filme spravilo tak veľa, že sa ani neunúvalo niekomu z americkej produkcie vysvetliť, kde a aké je vlastne Slovensko...


Barbara Nedeljáková... Vraj to dievča, ktoré pre úlohu vo filme spravilo tak veľa, že sa ani neunúvalo niekomu z americkej produkcie vysvetliť, kde a aké je vlastne Slovensko... Tiež jeden z názorov na dianie okolo hororu z produkcie Quentina Tarantina Hostel, ktorý začiatkom tohto roka dobyl americké kiná a vzápätí na to zaplnil slovenské média úvahami o škandalózne nehoráznom a nepravdivom obraze Slovenska v ňom. Pravda je – a povedal to aj Meky Žbirka, ktorého pesnička V slepých uličkách vo filme zaznie, že je to fikcia a nedá sa brať vážne. A tiež povedal, že Slovensko je moderná európska krajina, ktorou nemôže otriasť nejaký film... Nuž ale ukázalo sa, že môže. A to aj napriek tomu, že horor je fikcia a fikcia je výmysel, klam, pri ktorom je zrejmé, že nezodpovedá skutočnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Aj Barbara Nedeljáková, v Hosteli chladnokrvná kráska Natália, bola po prečítaní scenára v šoku z toho, ako tam bolo Slovensko zobrazené. Ale potom to už brala s nadhľadom. Ako fikciu. A čo všetko pre to, aby úlohu vo filme dostala, spravila? Nič viac, než že išla na pražský casting. Režisér Eli Roth si ju vybral spomedzi asi tristo adeptiek. Barbara, ak by ste to náhodou nevedeli, je rodáčka z Banskej Bystrice. A je dosť možné, že to neviete, lebo u nás je to už raz tak. Ak je niekto z Bratislavy, je rodený Bratislavčan, ak odinakiaľ zo Slovenska, je rodený Slovák. Barbara je Banskobystričanka a ak ste v uplynulých dňoch v uliciach Banskej Bystrice stretli niekoho, kto sa jej podobal, stretli ste ju. Bola doma...
Čo vás priviedlo domov?
- Hlavným dôvodom, prečo som tu, sú dane. (Smiech.) Ale tak je to vždy každý rok o tomto čase. Ale, samozrejme, chcela som už vidieť rodinu, priateľov, pretože som doma nebola tuším už štyri mesiace. Stretla som sa aj s bratom, čo ma veľmi potešilo, nevídame sa často. Nežije už v Bystrici a prišiel sem teraz len kvôli mne. Takže s bratom a priateľmi sme trošku oslávili, že sme spolu, zabavili sme sa.
Aj ste pohovorili o filme?
- Pravdaže sme prebrali aj film. S bratom sme všetko rozdebatovali. Nemohol sa zúčastniť na premiére, čo ma celkom mrzelo...
Videli ho už?
- Nie, v Banskej Bystrici sa tuším ešte nehrá. Veľa však o filme čítali a počuli, vypytovali sa, ako je tam s tým naším Slovenskom a aký mám na to názor ja...
A aký je teda váš názor?
- Vnímam to ako... takto, je to už dosť dlho, ako sme film nakrútili. Takmer rok. Takže to najväčšie prekvapenie, ten šok zo scenára, keď som si ho prvý raz prečítala, mám už dávno za sebou. Je to fikcia, je to horor. Tak sa na to pozerá väčšina krajín. Napokon, my nie sme jediní vo filme vykreslení ako krvilační maniaci, sú v tom aj iné krajiny. Nemyslím si, že by tento film mohol nejako uškodiť Slovensku.
Vo filme hráte chladnokrvnú, bezcitnú krásku ruskej národnosti Natáliu...
- Nooo, ale ona je zo začiatku veľmi milá a priateľská a láskavá k mužom, až potom sa premení na krvilačnú beštiu.
To ste akože celá vy, nie?
- No iste, tá rola mi bola ušitá doslova na mieru! (Smiech.)
Vraj už sa chystá Hostel 2...
- Áno, bude sa robiť aj dvojka. Režisér a scenárista Hostelu Eli Roth má teraz ponuku sfilmovať Stephena Kinga a potom bude nasledovať Hostel 2. A pokiaľ viem, scenár k dvojke už píše.
No ktovie, či sa v pokračovaní nájde rola aj pre vás, keďže v prvom filme ste zomreli. Ozaj, čo také sa vám stalo? Akú smrť vám Eli Roth napísal?
- A môžem to prezradiť, keď film v Bystrici v kinách ešte nebol? Mňa aj moju hereckú kolegyňu zrazí auto! Moja smrť je dokonca taká delikátna, že mňa to auto dorazí až na druhýkrát! A toto malo pri premietaní v Amerike asi najväčší úspech, pri tejto scéne publikum vstáva, dupe, kričí... No a či budem hrať aj v dvojke? Neviem, či je to na sto percent, ale hovorilo sa, že sa vrátim do deja ako nočná mora. (Smiech.)
V médiách je vás často vídať po boku režiséra Rotha, dokonca aj ruka v ruke s ním. Ste pekný párik...
- Áno? Hovorí sa to? Že sme pekný párik? No... boli sme. Už nie sme.
Tiež sa povráva, že ste rolu dostali vďaka tomu, že ste Rothova blízka priateľka...
- To vážne? To sa dalo čakať! Nie je to tak. Nakrúcanie filmu Hostel sa skončilo vlani v máji. Eli Roth sa v auguste vrátil do Prahy a až potom sme boli „párik“. Nie predtým, ani počas nakrúcania nie. Určite, nejaké sympatie tam boli, ale to všetci režiséri majú sympatie k herečkám vo svojich filmoch. Jemu sa páčila aj moja kolegyňa, Češka, blondínka Jana Kadeřábková. A práve preto som ho nechcela, že sa mu páčili aj iné...
Natália v Hosteli je síce vašou prvou veľkou filmovou úlohou, vy ste však herectvo vyštudovali a venujete sa mu už dlhšie.
- Od 19 rokov som žila v Prahe, venovala som sa bábkoherectvu, mala som menšie filmové roličky, napríklad v českom televíznom filme Čierni anjeli, ale aj vo filmoch americkej produkcie Doom, či Šanghajskí rytieri, a potom aj v divadelných hrách.
Už nežijete v Prahe?
- Pred pár mesiacmi som sa presťahovala do Los Angeles. Aj som rozmýšľala, že definitívne pustím svoj pražský apartmán, no uvedomovala som si, aký je to čudný pocit, ani sa už nemať kam vrátiť... V Prahe mám už viac priateľov než tu, v Bystrici. Tak som si bývanie v Prahe nechala. Nedávno som tam bola kvôli českej premiére filmu Hostel a potešilo ma, že moja malá izbička ma tam čaká. Rada by som v Prahe robila aj ďalšie projekty, napokon ponuka, ktorú som teraz dostala, je z americkej produkcie z Prahy. Aj teraz z Bystrice idem do Prahy a budem tam do 1. apríla, kedy idem späť do Los Angeles.
Zvykli ste si tam?
- No, som tam vlastne ešte len chvíľku, tri mesiace. Približne som vedela, čo ma tam bude čakať. Očakávala som, že to bude veľmi ťažké. No na to, ako som sa pripravovala, príchod do Los Angeles bol až príliš jednoduchý. Rozhodne som nečakala, a nečakal to asi nikto, že Hostel bude po uvedení do kín číslo 1. Na Vianoce som bola týždeň doma, 1. januára som do L. A. priletela už aj s vecami, 6. januára išiel film do kín a dostal sa na prvé miesto pred kasové trháky King Kong a Narnia. Vtedy sa mi otvorili dvere do agentúr... Bolo to príjemné.
Aká bola premiéra? Určite úžasná, veď ak sa niečo krúti okolo Tarantina a Rotha... Oslavovali ste, ako sa patrí?
- Nuž áno, títo dvaja sú si podobní, obaja sú posadnutí hororovým žánrom a „krvákmi“... Premiéra sa udiala len pred kritikou a bola taká... no pokojná. Je to úplne iný zážitok, ako vidieť film s naozajstným „hororovým“ americkým publikom. Oslavovali sme až potom, keď sme sa dozvedeli, že film je na prvej priečke návštevnosti. Stretli sme sa celý kolektív z filmu, všetci, čo žijú v L. A. a oslavovali sme.
Bol aj Tarantino?
- Áno, bol aj Tarantino...
Aký je?
- Prvý raz som sa s ním stretla v Španielsku. Bola som nervózna, nepokojná, predsa len, Tarantino, slávny režisér... On je však veľmi príjemný a priateľský. Je to zaujímavý, zvláštny muž a má veľmi svojrázny prejav. Má niekoľko desiatok rokov dozadu encyklopedicky zmapované všetky hororové filmy a má v tom naozaj jasno a ja som tam bola s hororovým fanúšikom Eli Rothom, takže som ani nemala šancu veľmi sa zapájať do ich debaty. Quentina Tarantina si veľmi vážim.
A Eli Roth je tiež priateľský?
- Je, je... S ním mám trochu bližší vzťah, veď sme strávili spolu niekoľko mesiacov počas nakrúcania filmu a už je to skoro rok, čo sa poznáme.
Okrem filmu sa venujete aj modelingu.
- Áno, venovala som sa aj tomu povolaniu, viac reklame, pretože nemám výšku na móla a reklamy sú aj z finančného hľadiska pre mňa zaujímavejšie.
Baví vás to?
- Je to krátkodobá záležitosť, ale finančne zaujímavá. A sú tam vždy príjemní ľudia, je tam sranda a nakrúcanie niektorých reklám bolo pre mňa naozaj silným zážitkom. Napríklad, reklama na istý prací prášok. Typická americká komerčná reklama. Stvárňujem tam herečku, ktorá dostane Oscara! Nakrúcali sme to v hale s kaskadérmi, trvalo to tri dni a bolo to fyzicky náročné. Pripli ma na šnúry, lietala som vo vzduchu, robila som saltá a tiež som predvádzala rôzne kúsky z karate... Čiže dosť akčné. A pointa? Získam v tej reklame sošku Oscara za to, že moje šaty sú krásne lesklé čierne, kým druhá slečna má šaty šedé, lebo ona, nevie v akom prášku má prať! (Smiech)
Veď aj ste hviezda! Spoznávali vás ľudia na ulici? Ako reagovali?
- Myslíte tu v Banskej Bystrici? Ale ba! Len tí, čo ma poznajú odjakživa. A možno takí, čo bývajú niekde blízko nás na Fončorde. Vraj, pamätám si ťa, bývala si vedľa v dome a ja som ťa videl v časopise, v televízii. Ale inak nie, nikto na mňa neukazoval prstom a nešepkal si, aha, toto je tá „hviezda“...
Vraciate sa do Bystrice. Čo vás sem ťahá?
- Tu som sa narodila, tu som vyrastala, tu som prežila detstvo aj pubertu, mám tu svojich najbližších priateľov, rodinu. Mám toto mesto rada a stále sa sem budem vracať.
Keď už ste doma, kde sa tak rada vyberiete?
- Väčšinou zamierim do mesta, prejsť sa po centre, po námestí. Ale mám svoje obľúbené miesta, kde som zvykla chodievať. Oproti činžiaku na Fončorde, kde bývame, sú kopce, kde som rada chodila, alebo som zvykla behať na Urpín. S mamou som tam chodila. Mama je hvezdárka, takže na hvezdáreň... V poslednom čase nemám veľmi kedy, väčšinou sem prídem len tak na víkend.
No a zase sme sa dostali ku hviezdam. Vravíte, že mama je hvezdárka... Ako ona prijala skutočnosť, že jednu hviezdu má aj doma?
- Hviezdu? (Smiech.) Naozaj sme nečakali, že film bude mať až taký ohlas. Keď som videla scenár, pomyslela som si, no tak to je nejaký americký horor a premietať sa bude len niekde v Amerike. Bolo to naozaj veľké prekvapenie pre všetkých. Keď mi moja najlepšia priateľka z detstva Alenka volala, že o filme sa hovorí u nás v televíznych novinách, nechcela som veriť. Nečakala som to, ani moja mama nie. Ale je to príjemné a myslím, že mama sa teší z môjho úspechu. Hostel mi otvoril dvere do sveta.
Čo si z domu beriete do Ameriky?
- Plyšového macíka! Ale nie... Počítač, telefón... Chcem si udržiavať kontakty s rodinou, priateľmi. No hlavne musím zarobiť dosť peňazí, aby som mohla hocikedy doletieť domov a so všetkými sa stretnúť. Predstava, že budem dlho preč a nikoho z blízkych dlho neuvidím, je depresívna...


 


Najčítanejšie na My Bystrica

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 710
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 180
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 541
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 865
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 168
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 024
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 764
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 934
  1. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  2. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  3. Martin Borecky: Rakovina
  4. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  5. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  6. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  7. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  8. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 942
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 609
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 413
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 203
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 424
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 359
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 206
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  2. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  3. Martin Borecky: Rakovina
  4. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  5. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  6. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  7. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  8. Ján Šeďo: Z pohľadu mysliaceho človeka vládnu šmejdi a vzťahoví analfabeti.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 942
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 609
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 413
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 203
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 424
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 359
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 206
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu