Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Verí, že sa postaví na lyže a svet sa trochu zmení

„Stihol som ešte v noci na Krpáčove „prefackať“ medveďa a oslepol som,“ takto začal svoje rozprávanie nevidiaci, posledné tri roky ešte aj na polovicu ochrnutý divadelník, športovec, chlap, ktorý ani po tme a o palici nehabká životom. Aldo Daxner z Brezna

.

So zrakom mal problémy od detstva. Nosil okuliare. Podľa lekárov išlo o dôsledok dedičnej choroby sietnice, hoci sa tak ako on nikdy nedopátrali po kom. Oči mu definitívne vypovedali, keď mal tridsaťosem rokov. „Ten, čo nikdy nevidel, sa nemusí vyrovnávať zo žiadnym stavom, lebo iný nepozná. Pre nás je ťažké zmieriť sa, že je to tak, a isté veci končia. Najviac ma mrzelo, že som musel zanechať šoférovanie. Chodil som si ešte párkrát zakerovať so synom na letisko, ale už to nebolo ono. Výhodou zasa je, že nám ostáva reálna predstavivosť. Ja som napríklad neprestal lyžovať, splavovať, ďalej som viedol detský divadelný súbor, chodil do prírody. Vynikajúce napríklad je, že pre mňa ženy nestarnú. Tie čo som poznal za mlada, sú stále rovnaké!“
Optimizmus
s výhradami
Po mozgovej príhode je pre A. Daxnera najdôležitejšie donútiť telo, aby ho začalo znova poslúchať. Chýbajú mu vychádzky do prírody. „Čo ma však najviac ubíja, sú ľudia. Táto vláda, keď prišla k moci, urobila obrovskú kampaň proti zdravotne postihnutým o tom, že zneužívame zákon o sociálnej pomoci. Jednoducho mám pocit, že všetko, o čo som sa ako nevidiaci snažil, sa mi zrútilo. V roku 1993 som robil na projekte „Slovensko bez bariér“. Snažili sme sa, aby sa mohli zdravotne postihnutí bez prekážok pohybovať po uliciach a kdekoľvek ako ostatní ľudia. Je hrozné, keď sa vám dostane do uší, že slepotu iba predstierate, čo má čo taký robiť v divadle, veď mu je hej, nemusí robiť, štát mu platí… Asi som urobil chybu. Mal som si sadnúť niekde do kúta a nariekať sám nad sebou. Komunisti postihnutých zatvárali do ústavov, alebo za hrubé sklá bytov. Po nich, keď sa zdravotne postihnutí začali integrovať medzi zdravú populáciu, vniesli medzi ľudí primitívnu závisť. Bol som napríklad normálne zamestnaný v mestskom kultúrnom stredisku. Viedol som ochotníkov vo veku od 5 do l5 rokov. Všetko sa pre mňa skončilo, lebo nastala zmena. Súbor už mohol fungovať len ako občianske združenie. Rok pred tým sme s kamarátom pracovali na takej báze v Banskej Bystrici. Urobili sme výcvik vodiacich a asistenčných psov. Mali sme šikovnú ekonómku, viem, čo to všetko obnáša. Skrátka, prišiel som o robotu. Takže ďalšia rana, ku ktorej ešte „prispelo“ moje ochrnutie. Bol som zvyknutý na život medzi ľuďmi. Ráno som odišiel z domu, večer som sa vracal. Túlal som sa v prírode, alebo cestoval po Slovensku. Pomáhal som podobne postihnutým pri zdokonaľovaní chodenia s vodiacim psom, a odrazu nič. Ostalo mi pár stien, a kreslo.“
Nepraví urobili
čelom vzad
Ak sa človek ocitne v podobnom položení, zvyčajne postráca kopu kamarátov. A. Daxner už nešoféroval, nemal auto, prestal pracovať ako vedúci klubu športového potápania a vodáctva, už s nimi nechodil po horách, po chatách, stal sa pre väčšinu nezaujímavý. Keď začal strácať zrak a vstúpil do únie nevidiacich a slabozrakých, prechádzal z kurzu do kurzu. Naučil sa chodiť s palicou, vnímať svet inými zmyslami, jednoducho, povedal si, život pôjde ďalej, treba sa naň pripraviť. Časom zistil, že sa mu výrazne vyvinul hmat v chodidlách. Ak zacíti v meste sladké na jazyku, vie, že ide okolo cukrárne. Smrdiace kanály, kontajnery, ale napríklad aj prievany, ich smer a sila, to všetko sú pre nevidiaceho orientačné body. Nikdy nešiel do mesta so strachom, že zablúdi. Ak mu niekto popíše trasu, sústredí sa na jednotlivé body, najistejší je však so psom. Vďaka Aide veľakrát predišiel nebezpečenstvu. Raz sa mu stalo, že zašiel k miestu, kde bola obrovská vybagrovaná jama. Bola síce opatrená zátarasami, ale ocitol sa na neznámom mieste. Hoci vedel, že je to Baldovský most, ktorý práve stavali, Aida ho vyviedla. Našla najlepšiu trasu. Robotníci boli šokovaní, že s ním nešla pravou stranou, kde bol strmý breh, ale tadiaľ, kde to bolo najbezpečnejšie.
O divadle
Posledné predstavenie, v ktorom účinkoval na domovskej scéne J. Chalúpku v Brezne, odohral už ako nevidiaci. Keďže mu už nedávajú najavo, že by ho opäť radi videli, dal sa iným smerom. V nemocnici sa zoznámil s človekom z Hronseku, ktorý sa venoval tamojšiemu kultúrnemu životu. Spomenul, že tam kedysi fungovalo ochotnícke divadlo, a keďže to nie je pre neho „pole neorané“, či by ho vraj neprišiel znovu založiť. Tak tam šiel. Zistil, že sú tam skvelí mladí ľudia a pripravil s nimi predstavenie. Obnovená premiéra hry, ktorú tamojší ochotníci nacvičili pred 50 rokmi mala veľký úspech. Dedine sa to páčilo, starosta bol nadšený. Teraz, hoci sa s „mrtvičkou“ necestuje ľahko, pripravuje Veselého rybára. „Chceme ho poprekladať tancami a pesničkami, aby sme čo najviac potešili divákov. Vyzerá to tak, že by sa s ním predstavili na Štefana, záleží len, či si účinkujúci dokážu zladiť čas na skúšky. Časť mladých totiž študuje, iní dochádzajú za prácou, a navyše, potrebujem získať auto, aby som bol mobilný.“
DVAKRÁT ÁNO, TY A JA
Manželia Daxneroví žijú spolu 30 rokov od prvého manželstva. „Pozor! U mňa to nie je jednoduché,“ povedal. „Prvý raz som stratil rozum, druhýkrát pamäť. Vzal som si po rozvode tú istú ženu. Ono to má teraz dvakrát väčšiu cenu. Som totiž na manželku úplne odkázaný. Do roboty nemôže chodiť, lebo sa o mňa musí starať a na sociálke ju vybavili: Čo vy chcete, váš manžel má dôchodok, z toho dvaja vyžijete. Čiže, nedostáva ani korunu. Najviac ma bolí, keď prídu vnúčatá a nemôžu povedať, dedo daj keksík, lebo naň nemám… Ale aj tak som šťastný človek. Ešte sa nájdu ľudia, ktorí prídu, podebatujú, dodajú energie a chuti do života. Momentálne makám na sebe. Dúfam, že znovu získam rovnováhu a postavím sa na svah. Chcel by som sa dať na paraolympiádu v zjazdovom lyžovaní. Už viem pre koho a s kým. Nadácia pre zdravotne postihnutých Podbrezová sa voči mne vždy zachovala seriózne. Rád by som jej to vrátil aspoň takýmto spôsobom.“ A. Daxner je predsedom okresnej organizácie Únie nevidiacich a slabozrakých. Funkciu vzal, nemá však miestnosť, kde by mohla terénna pracovníčka prijímať klientov, kde by sa mohli schádzať, rokovať, jednoducho normálne pracovať. Mesto mu ju síce sľúbilo, dodnes však žiadny priestor nedostal. Podobne dopadol aj so žiadosťou na sociálny taxík pre postihnutých. Podľa písomnej odpovede môžu na takúto vymoženosť v dohľadnej dobe zabudnúť.
Vzťah dvoch ľudí, kde jeden ťahá za dvoch, nutne prináša krízy. Daxnerovci sa rozišli, ešte raz zobrali, ich deti majú vlastné rodiny. „Moja manželka robila chybu v tom, že som nič nemusel. Ona pracovala, varila, starala sa o domácnosť, Aldo ležal, nohy vyložené hore…
Po druhom sobáši sme to otočili. Žena chodila do roboty, ja som varil, nakupoval, aj keď som už nevidel. A s tým medveďom to bolo tak. Stanovali sme. Priplichtil sa, vybehol som, a ubránili sme sa, a ostatné som povedal. Tma.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  6. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  7. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  10. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  1. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  8. Škola môže vyzerať aj inak!
  9. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  10. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 698
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 129
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 282
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 772
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 13 547
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 739
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 060
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 434
  9. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 11 361
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 602
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Známe postavičky z Fončordy sú už na testovanie pripravené

Milý nápad zo sídliska, ktorý ľudí baví po celý rok, nemohol ostať bokom ani pred celoplošným testovaním.

2 785 nakazených za stredu, 16 ďalších úmrtí

V Banskobystrickom kraji pribudlo 285 prípadov.

Testovanie v strojárňach Hern Námestovo.

Od nedele príde k zmenám cestovných poriadkov na prímestských linkách

Od 1. novembra budú prímestské spoje premávať v rozšírenom prázdninovom režime.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Už ste čítali?