V Indii Bhakti znamená bezvýhradná oddanosť a láska. Bhakti je tanečnica, ktorá sa oddala indickému tancu. V Indii tancujú bohovia. Tak sa začína svet. Kozmickým tancom Šivy – boha stvoriteľa a pána tanca. Prednedávnom Bhakti predviedla svoje tanečné umenie aj v Banskej Bystrici, v rámci kultúrneho programu Šivarátri počas medzinárodného jogového seminára. Bhakti sa narodila na nemeckých hraniciach, jej babička bola Nemka, otec je Slovák narodený v Maďarsku. Žije vo Viedni.
Podľa všetkého nemáte indických predkov. Ako ste sa dostali k indickému tancu?
- Žartom by som mohla povedať, že to mám v sebe z minulého života. K Indii ma to priťahovalo už od detstva, od jedenástich rokov. V štrnástich rokoch som začala s cvičením jogy a spoznávaním indickej kultúry. Je mi veľmi blízka, myslím tým hlavne svojou starou hlbokou múdrosťou. To všetko som našla v Joge v dennom živote (holistický systém, podľa ktorého dnes cvičia jogu tisíce ľudí na celom svete, pozn. aut.) a vďaka svojmu učiteľovi som pochopila zmysel indického učenia a myslím si, že sa dá veľmi dobre uplatňovať aj tu u nás, v Európe. K indickému chrámovému tancu som sa dostala tiež vďaka Joge v dennom živote. Na konferencii vo Viedni som prvý raz videla indickú tanečnicu. Ja som dovtedy tancovala iný druh tanca, no nebola som tým vnútorne uspokojená. Keď som uvidela túto tanečnicu, vzplanula vo mne túžba naučiť sa takto tancovať. A opäť som mala šťastie na výbornú učiteľku, ktorá ma dlhé roky osobne vyučovala a zasväcovala do umenia indického chrámového tanca.
Dlhé roky? To znamená koľko? Ako dlho trvá osvojiť si toto tanečné umenie?
- V niektorých textoch sa uvádza, že dievča, žena musí študovať desať až dvanásť rokov, kým sa predstaví na svojom prvom vystúpení. Ale niektoré žiačky sa učia veľmi rýchlo. Ja sama teraz už vyučujem, a tak môžem povedať, že je to veľmi individuálne. No a ja som mala to šťastie, že som indický tanec vyštudovala pomerne rýchlo.
Tancujete v typickom kostýme. Ja zaujímavý, hýri farbami a nesporne aj niečo symbolizuje.
- Môj tanečný kostým pozostáva zo šesť metrov špeciálne tkaného sárí, je ušitý presne na mieru, aby som sa v ňom mohla ľahko pohybovať. Veľmi typický je vejár, ktorý sa pri tanci otvára a symbolizuje prijímanie energie. V indickom tanci, ale nielen v tanci, všeobecne v indickom umení a kultúre, má všetko svoj zmysel. Na hlave mám symboly mesiaca a slnka. Aj ostatné dôležité nervové centrá sú pokryté šperkmi, ktoré tieto centrá posilňujú a pomáhajú tanečnici koncentrovať sa a podať výkon na vysokej úrovni.
Korálka v nose vám pri tanci neprekáža?
- Nie, aj to je súčasť klasického indického tanca. Všetky tieto šperky nie sú určené len tanečniciam, ale aj juhoindickým nevestám. Tanečnica symbolizuje vlastne nevestu.
Pomáha vám niekto pred vystúpením s obliekaním?
- V Indii je tradícia, že okolo tanečnice sa pohybuje veľa ľudí, ktorí jej pomáhajú s úpravou vlasov, maľovaním, šperkami aj obliekaním. Ja však cestujem po Európe sama, nemôžem so sebou voziť veľký tím. Naučila som sa teda pripravovať sa na vystúpenie sama a trvá mi to tak hodinu, hodinu a pol...
V móde je dnes brušný tanec. Mnohí si ho stotožňujú s indickým...
- Stretla som sa už aj ja neraz s názorom, že tancujem brušný tanec. Ale medzi brušným a klasickým indickým tancom je veľmi veľký rozdiel. Už len to, že pochádzajú každý z iného kontinentu. Brušný tanec je krásny a ja obdivujem brušné tanečnice. Indický chrámový tanec má prastaré korene, prvé písomné správy o ňom sú štyritisíc rokov staré. Celý jeho zmysel a energia smerujú do duchovnej oblasti. Všetky príbehy, ktoré sa v ňom predvádzajú, sú o pocitoch k bohu, čím sa vlastne napĺňa duša človeka. Brušný tanec možno pôvodne tiež mal tento zmysel, no dnes už v ňom tá duchovnosť nie je až tak zdôrazňovaná.
Hovoríte, tanec ako príbeh? Pri vystúpení rozvíjate príbeh aj v mysli, alebo sa sústredíte hlavne na samotný tanec, na pohyby?
- To je krásna otázka. Priala by som si, aby tu teraz boli moje žiačky. Určite by vám hovorili o tom, aké to nie je jednoduché. Navonok to tak nevidieť, ale takmer každá končatina robí iný pohyb, hlava iný pohyb, oči iný pohyb, k tomu výraz tváre a, pravdaže, treba vedieť, čo človek tancuje. Nemôžete predsa ukazovať oddanosť bohu, ak ste ju v živote nepocítili. Pri indickom tanci sa rozvíjajú všetky úrovne osobnosti, fyzická, psychická aj duchovná. Dievčatá v Indii pôvodne žili v chrámoch obklopené duchovnosťou. Ráno prebúdzali božstvá, nosili im kvety, obety, umývali ich, obliekali. Celý deň trávili v chráme výučbou tanca a modlitbami. Pokiaľ by človek len napodobnil tanec bez týchto súvislostí, pôsobil by ako bezduchá bábka. Indovia vravia, že my, Európania, Západniari, nemôžeme dobre tancovať indický tanec. Ja si však myslím, že posolstvo bharata natyam (najstarší zo štyroch tanečných štýlov Indie, pozn. aut.), stojí nad kultúrou a nad náboženstvom, že duchovnosť sa dá pochopiť na Západe rovnako tak ako v Indii.
Ako vás vníma publikum v rôznych krajinách a ako na Slovensku? Reaguje rozdielne? A je pre vás publikum dôležité?
- Samozrejme, publikum je veľmi dôležitá časť vystúpenia. Existujú spisy, ktoré sú základom indického chrámového tanca a v nich sa píše, že rovnako ako tanečnica, je dôležité aj publikum. Malo by byť pozitívne naladené, nie s kritickou mysľou, s otvoreným srdcom, otvorené k prijímaniu. Tieto danosti nemá každé publikum, preto je dôležité vyberať si ho a v našich krajinách si zvoliť snáď tú strednú cestu. Rozhodne by som neodporúčala žiadnej tanečnici vystupovať v hoteloch a inštitúciách zameraných na vonkajšie prežitky. Indický tanec nie je nejaké pozadie, či kulisa, medzi tanečnicou a publikom musí plynúť určitá energia a tá sa nevytvorí, ak sa publikum baví jedlom a pitím. V každej krajine cítim z publika inú energiu. Ja som zatiaľ mala šťastie na veľmi krásne publikum. Prekvapili ma napríklad Španieli, no a mám slabosť na Slovensko a na Čechy. V podstate však tanec oslovuje to, čo je vo vnútri človeka a ja som presvedčená, že veľmi hlboko vo vnútri sme všetci ľudia rovnakí.
