Umelecká šéfka a riaditeľka Divadla z Pasáže Viera Dubačová žije v meste pod Urpínom so svojím manželom, hercom a moderátorom, Michalom Ďurišom a ich synom, šiestakom Miškom. Na profesionálnom poli žne jeden úspech za druhým, je o nej počuť. My vám prezradíme aj to, čo o nej neviete. Nazreli sme jej do súkromia.
Vzácny voľný čas
„Moja práca je veľmi náročná na čas, takže sa väčšinu svojho voľného času snažím venovať synovi.“ Viera Dubačová veľmi rada šoféruje, dlhé aj krátke jazdy sú pre ňu ako terapia. „Strašne rada sedím v aute, šoférovanie zo mňa vyplavuje stres,“ usmieva sa. A bola by rada, keby po nej schopnosť, kedykoľvek a kamkoľvek vyraziť, zdedil aj Miško. „Tiež sa snažím doháňať moje veľké medzery v angličtine, komunikácia v cudzom jazyku sa pre mňa stáva každodennou potrebou. Ako všeličo iné, aj hodiny angličtiny sa u mňa dejú neplánovane.... Môj voľný čas splýva s pracovným a súkromné, intímne sa prelieva do pracovného.... Existencia Divadla z Pasáže je totiž založená na neustálom hľadaní odpovedí na esenciálne otázky, ktoré sa premietajú do predstavení a projektov, preto mi práca neustále víri v hlave.... Keď sa udeje príliš mnoho vecí naraz, pokúšam relaxovať, meditovať, aby som niektoré začala vytesňovať a znovu a znovu hľadám svoje priority... Ale nápady prichádzajú nečakane a prirodzene a naozaj sa nesnažím odohnať ich preto, že je akurát takmer polnoc, alebo, že som akurát v bazéne či na lúke so psom.“
V poslednom čase sa snaží doháňať zmeškaný čas, číta knihy, ktoré si chcela dávno prečítať. „Je mnoho kníh, ktoré čítam neustále dookola, lebo sa stali súčasťou mojej bytosti. Veľmi rada čítam o cestách, ktoré som v duchu už dávno prešla a súčasnú európsku prózu, z ktorej sa učím o svete naokolo.“ A kedy to všetko stíha? „Pre mňa nastáva ten čas o desiatej večer. Vyčlenila som zo svojho života televíziu a nahradila som ju knihami.“
Rodina
„S manželom som sa zoznámila pred štrnástimi rokmi, keď prišiel do Divadla na Rázcestí, boli sme kolegovia. Spojili nás spoločné inscenácie, v ktorých sme hrali,“ spomína V. Dubačová. Známa režisérka nie je práve typ gazdinky, ale má na to svoje dôvody. „Rodina pre mňa veľa znamená a kedysi som veľmi často varila, ale človek sa neustále niečoho vzdáva v mene niečoho iného... Naša práca vlastne nemá pracovný čas .... Stane sa, že si kupujeme domov hotové jedlá alebo varím z polotovarov. Pred piatimi rokmi som si myslela, že by som nikdy nešla na rýchlu večeru do McDonaldu, ale teraz to beriem ako prostú alternatívu: môj voľný čas je vzácny a radšej ho venujem synovi ako státiu pri sporáku. Ak nevaríme spolu.“
Obľúbená krajina
Možno ste už o Viere Dubačovej počuli, že veľmi rada cestuje, precestovala už množstvo krajín. A či je nejaká naj?„Pre mňa je obľúbená krajina každá. Mám rada ten zvláštny pocit slobody, keď prekročím hranice Slovenska, vypne sa mi mobil a zrazu sa mi úplne zmení optika. Teda, či by ste ma vyviezli na Ukrajinu, do Mongolska, do subsaharskej Afriky alebo do Konga, je to úplne jedno. Jednoducho, mám rada svet a kdekoľvek som, pozerám sa nadšene okolo seba.“ S rodinou chodí často do Chorvátska, prenajímajú si tam domček na ostrove Brač. „Jadranské more pre mňa znamená rodinnú dovolenku. To ostatné sú cesty za poznávaním.“ Najďalej bola v Indii, či v Barme.
Niektorí ľudia si zvyknú z ďalekých ciest priniesť darčeky, drobnosti, spomienky... „V otázke suvenírov som taký veselý fatalista, z ciest si nosím kamene, mušličky, alebo hocičo, o čo sa potknem alebo čo mi nejako príde do cesty. V Tunise som napríklad veľmi výhodne „vykšeftila“ kameň proti poteniu, úplne obyčajný „šuter“, ktorý ale dodnes mám na podobločnici.“
Obľúbené miesto
„Vždy je spojené s ľuďmi. Vkladám veľa energie do ľudí, aby to miesto, kde žijem, kadiaľ sa pohybujem a pracujem, bolo naplnené ľuďmi, ktorí mi dôverujú, ktorých mám rada, a ktorých si vážim. K Bystrici mám silnú emocionálnu väzbu, tu mám zázemie. Keď mi je zle, sadnem si do auta a vydám sa kamkoľvek na Horehronie, na miesta, v ktorých mám uložené radostné okamihy. Zaparkujem, sadnem si a pozerám sa po okolí, relaxujem. Slovensko je z každého uhla pohľadu krásna krajina.“
O jari
„Myslím si, že každý človek po zime prahne po jari. Každé ráno vyzerám z okna, či sa už zazelenala tráva... Toto prechodné obdobie tak trošku pretrpím, dúfam, že rýchlo prejde a čoskoro tu budú rozkvitnuté stromy, voňavý vietor a prvé jarné pehy. Tento rok prišla jar do Banskej Bystrice v podobe aktivít združenia Občania mestu – pre mňa je to jeden z najkrajších príchodov jari.“
