Tak ako niekto chová v byte psíka alebo mačku, tak si dvadsaťtriročný Dušan Antalík chová v teráriách, rozostavených po svojom byte, hady, pavúky či varana stepného. „Podľa mňa sa had alebo pavúk hodí do bytu viac, ako napríklad mačka,“ hovorí chovateľ exotických zvierat.
Začínal s pavúkmi
Dušanovi kamaráti, ktorí študovali veterinárstvo, doniesli zo školy veľké chlpaté pavúky. Hneď si získali srdce malého chlapca. „Veľmi sa mi zapáčili. Jedného som si doniesol domov. Bol som prekvapený, ako to rodičia zobrali športovo. Vždy mali pochopenie pre zvieratá. V našej domácnosti mali odjakživa svoje miesto škrečky, papagáje či andulky. Postupne u nás pavúky pribúdali. Dnes ich mám štyridsať druhov. Keď sa rozmnožia, je ich u nás aj tristo“, hovorí Dušan, ktorý si už dávno zvykol na svrbiace ruky, ktoré má po pohladení svojho osemnohého miláčika.
Do zbierky
pribudli hady
Prvý Dušanov had vyzeral ako šnúrka do topánok. Jeho minizoo sa tak rozrástlo o nový exemplár. „Ani proti hadovi nikto v našej rodine neprotestoval. Jednoducho sa stal obyvateľom nášho bytu. Dnes chovám päť vyše polmetrových koraloviek a tiež sa starám o kamarátovho 2,5 – metrového psohlavca orinockého. Ak by sa niekto obával, že chovám prudko jedovaté hady, nemusí mať strach. Všetko sú to škrtiče“, dodá Dušan, pričom ukazuje na nenápadné bodky na pravej ruke. Pred týždňom ho prvýkrát pohrýzol „plazivý“ kamarát. „Nebolelo to. Ani som si poriadne nestihol uvedomiť, že ma pohrýzol. Čo sa stalo, som zistil, až keď som zbadal tenké pramienky krvi na svojej ruke.
Had vystrašil staršiu susedku
Keď bol Dušan v Nemecku, zveril svoj unikátny chov kamarátom. Tí mu chodili kŕmiť hady, pavúky aj ostatné zvieratá. „Stalo sa, že kamarát zabudol zatvoriť terárium s koralovkami. Tie samozrejme ušli. Hľadal ich celý deň, no nenašiel. S malou dušičkou mi zavolal, čo sa stalo. Zľakol som sa. Chcel som okamžite cestovať domov. Bál som sa, že hady vylezú z bytu a susedia spanikária. Stalo sa. Jedna z koraloviek zliezla do bytu o dve poschodia nižšie. Žije tu staršia pani. Rozprávala mi, ako sedela v kresle, keď zrazu na koberci zbadala akúsi dlhú šnúrku. Chcela ju chytiť, keď v tom „šnúrka“ zaliezla pod kreslo. Vyľakala sa. Hneď vytušila, čo za votrelca má v byte. Zalarmovala rodinných príslušníkov, ktorí hada chytili a zaniesli k veterinárovi. Ten im najprv oznámil, že ide o prudko jedovatého hada. Viete si predstaviť, čo nasledovalo. Panika. Neskôr ich upokojil. Zrejme si preštudoval odbornú literatúru a zistil, že môj had je v podstate neškodný. Odniesli ho do centra voľného času, kde zhodou okolností pracoval kamarát, ktorý sa o moje zvieratá staral. Potešil sa a ja s ním. Dnes dávam maximálny pozor, aby sa niečo podobné nezopakovalo.
Z práce do práce
Dušan pracuje v rimavsko-sobotskom Ekorelaxe. Stará sa tu o exotické zvieratá. Hovorí, že chodí vlastne z práce do práce. Ale nesťažuje sa. Práca ho baví a teší sa zo záujmu detí, ktoré chodia do centra. „V poslednom čase sem zavíta čoraz viac malých návštevníkov. Okrem toho, že si môžu pozrieť exotické zvieratá, s ktorými by sa inak stretli len v ZOO alebo v chovproduktoch, snažím sa ich viesť k práci s týmito zvieratami. Chcem, aby vedeli, čo všetko obnáša starostlivosť o tieto zvieratá, ako treba s nimi zaobchádzať, ako ich kŕmiť,“ hovorí Dušan, ktorý nám názvy všetkých svojich „zverencov“ v latinčine vysype ako z rukáva. Mená im nedáva. Má ich všetkých rovnako rád. Akurát doma má varana stepného – Gusta. Je to jeho srdcová záležitosť. Chcel by sa pokúsiť tento druh rozmnožiť.
Vášnivý rybár
Okrem exotických zvierat učarovalo Dušanovi rybárčenie. Relax pri priehrade alebo potoku by nevymenil za nič na svete. „Aktívne rybárčim trinásť rokov. V poslednom čase som sa začal venovať muškáreniu. Je to taká vysoká škola rybárčenia. Mušky si vyrábam sám zo srsti zvierat alebo pierok, korálok či iných umelých materiálov. Výroba jednej mušky mi trvá asi dvadsať minút. Keď chcem vyrobiť niečo zložitejšie, zaberie mi to aj vyše pol hodiny,“ hovorí Dušan o svojej druhej vášni. Keď mu starí skúsení rybári pochvália uzol, aký naviazal, poteší sa. Stále je však niečo nové, v čom by sa rád zdokonalil, čo by rád vyskúšal.
Zručný remeselník
Teráriá si Dušan vyrába sám. Uspokojí sa s odpadovým sklom, alebo starou kovovou konštrukciou, ktorú niekto vyhodil. S pod jeho rúk však vyjde terárium, za ktoré by v obchode určite zaplatil niekoľko stovák. „Chcem, aby moja minizoo bola na úrovni, aby sa so zvieratami ľahko manipulovalo a hlavne, aby som si bol istý, že odtiaľ nevylezú. Koľkokrát sa rozčúlim, keď mi ujde napríklad malý škrečok. Ani si neviete predstaviť, koľko škody dokáže narobiť, kým poprelieza zopár terárií,“ dodá Dušan. Chov exotických zvierat si vyžaduje štúdium odbornej literatúry alebo sledovanie článkov na internete. Dušan nie je výnimka. Neustále siaha po odborných časopisoch, najčastejšie po českých prekladoch. Onedlho cestuje na výstavu exotických zvierat do Ostravy. Už sa veľmi teší. Dúfa, že sa mu podarí nájsť vhodného partnera pre jeho miláčika Gusta varana stepného.
