Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

V cudzine sa narobíte, ale si aj zarobíte

Odlietame na Cyprus!

Keď sa mladá dvadsaťtriročná Lučenčanka Denisa Drugdová rozhodovala, či skúsi šťastie za hranicami, mala na to sotva týždeň. Krstný otec, ktorý odišiel za prácou do anglického mestečka, neďaleko Oxfordu, ju postavil pred hotovú vec. Myšlienka vycestovať sa zapáčila aj jej mladšej sestre Lucii. Rodičia museli túto neľahkú situáciu poriešiť doslova za horúca. Pri pomyslení, že obidve dcéry neuvidia niekoľko mesiacov, im nebolo všetko jedno.
Dvanásťhodinové šichty
„Bola som prekvapená. Rodičia sa zachovali férovo. Nebránili nám odísť za prácou do Anglicka. Veď napokon, niet čo stratiť. Možnosť nájsť si dobre platenú prácu v Lučenci je takmer mizivá,“ začína svoje rozprávanie Denisa. Na zahmlené Britské ostrovy odlietali v októbri 2004. Ani jedna zo sestier sa nedokázala ubrániť počiatočnej žalúdočnej nervozite. „Náš príchod sme mali uľahčený tým, že sme tam mali krstného otca, ktorým nám pomohol s vybavovaním práce v anglickej sprostredkovateľskej agentúre. Vôbec sme nemali predstavu, kde by sme mohli začať pracovať. Ja som po anglicky nehovorila vôbec, len som niečo rozumela. Lucia bola na tom o niečo lepšie, vedela sa dohovoriť. Prácu v hypermarkete TESCO sme dostali behom týždňa,“ rozpráva mladá Lučenčanka. O tom, že práca nebude ľahká, sa presvedčila hneď na začiatku. „Makať“ sa muselo dvanásť hodín denne. Peniaze si bolo treba zaslúžiť. „Už prvý týždeň som mala sto chutí to vzdať. Na takú drinu som nebola zvyknutá. Sestra je tvrdšej povahy. Vydrží viac ako ja. Nebyť podpory z jej strany, bola by som veľmi rýchlo zbalila kufre. Po čase som si na prácu zvykla. Dokonca sa mi už nezdala ani taká ťažká. Prvýkrát sme leteli domov na mešiu dovolenku po dva a pol mesiaci. Veľmi sme sa tešili,“ dodá Denisa.
Nahovorila kamarátku
Dvadsaťdvaročná Iveta Uheríková, rovnako z Lučenca, sa práve opaľovala na brehu ružinskej priehrady, keď jej prišla sms-ka. „Denisa mi písala z Anglicka. Vraj je tam dobre, dá sa tam zarobiť a ak chcem, vezme ma so sebou. Mala som si za necelý mesiac premyslieť, či odídem. Neuvažovala som dlho. Už v ten deň bolo rozhodnuté. Rodičia mi nerobili žiadne problémy. Vždy hovorili, že dnešná mládež má výhodu, pretože môže cestovať a pracovať v zahraničí,“ hovorí Iveta. Koncom leta už do Anglicka leteli tri. „Pracovať som začala už na druhý deň po svojom príchode. Rovnako v TESCU. Ja som bola na tom asi horšie ako Denisa. Po prvej šichte som to chcela vzdať. Zdalo sa mi, že to bolo nad moje sily. Obidve kamošky ma utešovali, že každý začiatok je ťažký. Vydržala som a vôbec neľutujem. Keď človek chce, zvykne si na všetko,“ rozpráva Iveta o svojich ťažkých začiatkoch.
Našli si priateľov
V ďalekom svete sa osudy ľudí miešajú. Každý hľadá spriaznenú dušu a oporný stĺp. Denisa si našla v cudzine priateľa ako prvá. „Bol z Litvy. Dohovárali sme sa len anglicky, ale veľmi mi pomohol. Veľa vecí som dokázala „prehryznúť“ len vďaka nemu. Keď som odchádzala do Anglicka, bola som tesne po rozchode s priateľom. Možno aj to uľahčilo moje rozhodnutie tak rýchlo odísť,“ zdôverí sa Denisa. Aj Ivetu v ďalekom Anglicku zasiahol Amorov šíp. Tiež si našla priateľa cudzinca. „Naše vzťahy fungovali, pokiaľ sme boli v Anglicku. Keď sme sa rozhodli odísť domov, ešte sme si s priateľmi niekoľkokrát zavolali. Asi bude na tom niečo pravdy, že láske vzdialenosť neprospieva,“ zhodli sa kamarátky.
Život v Anglicku je iný
Medzi Slovenskom a Anglickom nie je len veľká vzdialenosť, ale aj mentalita ľudí je podľa Denisy a Ivety úplne odlišná. „Žijú rýchlym konzumným spôsobom života. Sú uvoľnenejší. Každý sa stará viacmenej o seba. Ak napríklad uvidíte v lete na ulici kočku v kožuchu, ktorá má na nohách obuté šľapky, nikto sa za ňou neobzrie. V lučenských uliciach by sa každému otočila hlava o stoosemdesiat stupňov. Tiež sa zvykne hovoriť o tučných Angličankách. Je to pravda. Mali sme pocit, že každá druhá je obézna,“ hovorí Denisa a Iveta súhlasne prikyvuje. Tvrdia, že v obchodoch a podnikoch mládeži nenalievajú. Vždy sa treba preukázať občianskych preukazom. Puby majú záverečnú o jedenástej. Potom vám už nikto nenaleje ani za štamperlík. „Raz sme si chceli v obchode kúpiť nejaké víno na víkend. Akurát sme pri sebe nemali občianske preukazy. Smola. Ani napriek snaženiu nám predavačka fľašu nepredala,“ spomína Denisa.
Na plat si ani jedna nesťažuje. Aj keď peniaze bolo treba tvrdo „odmakať“. Minimálne mesačné zárobky sa v hypermarkete, v ktorom Denisa s Ivetou pracovali, pohybovali okolo 860 libier. V prepočte zarábali okolo päťdesiattisíc korún. „Zo zarobených peňazí sa dalo aj ušetriť. Najväčšia položka, s ktorou treba v zahraničí rátať, je ubytovanie. My sme museli platiť týždenne. Vychádzalo to približne 3500 korún týždenne pre každú. Strava sa dá kúpiť približne za rovnaké ceny ako u nás,“ vyratúva Denisa. Za ten rok a pol, ktorý odpracovala v Anglicku, si dokázala aj ušetriť. „Samozrejme, že najviac strovím na „handry“ a kozmetiku. Rozmýšľam však aj do budúcnosti. Chcem si našetriť na vlastné bývanie a auto,“ dodáva. Možno aj preto neuvažuje, že s prácou v zahraničí len tak ľahko skončí. Už túto nedeľu obidve kamarátky odleteli za prácou na ďaleký Cyprus.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 963
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 23 857
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 079
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 194
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 750
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 652
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 530
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 433
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 417
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 287
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Celoplošné testovanie.

Okres Brezno sa dostal do prvej desiatky slovenských okresov s najvyšším percentom pozitivity.

10 h
Vtedajší transplantačný tím

Prvým pacientom bol v tom čase 39- ročný František z Podkoníc.

10 h

Lyžiarske strediská sú v zložitej situácii, niektoré avizujú prepúšťanie zamestnancov. Dotkne sa to zrejme aj zamestnancov stredísk z Horehronia.

11 h
Július Koval

Rozhovor aj o tom, prečo musel skončiť pri mužstve tréner Miroslav Chudý

12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

17 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

22 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Už ste čítali?