Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Trochu iní herci a ich pestrý život

Pred desiatimi rokmi tu bola Viera Dubačová a jeden skvelý nápad, dnes si mnohí hendikepovaní ľudia nevedia predstaviť život bez divadla.


O pol deviatej ráno je v priestoroch vily Divadla z Pasáže rušno. Jeden herec ma zdraví otázkou, či som Bystričanka. Ľudia tam pobehujú, jeden tu, druhý tam, obzerajú si časopisy, rozprávajú sa… Od siedmej do deviatej hodiny ráno majú totiž ľubovoľný program. Postupne prichádzajú do práce, pretože ako herci majú v divadle zamestnanie.
Za monitorom poítaa sústredene sedí Miriam Kujanová. Má 33 rokov a v divadle je už od začiatku, teda desať rokov. V posledných týždňoch je jej najobľúbenejšou činnosťou hrať sa jednu počítačovú hru. Neustále sedí za počítačom. Samozrejme, že ju baví aj nácvik divadelných hier a samotné predstavenia. A na otázku, čo má v divadle najradšej, odpovedá veľmi presne: „Mám veľmi rada Vierku Dubačovú aj Ľudku Veverkovú.“
Miriam sa pomaly presúva do inej miestnosti. O deviatej sa zaína riadny program, ktorý odštartuje pohybová príprava. Po nej nasleduje vyuovanie. Minulú stredu som akurát zastihla externú lektorku Aniku, ktorá vyuuje spoloenské správanie. Hodiny má dvakrát do týžda. „Preberáme témy, ktoré sa týkajú spoločenského správania sa v spoločnosti. Rozprávame sa na rôzne témy, napríklad, ako sa správať na recepcii po predstavení, o tom, ako robiť s novinárom rozhovor a podobne,“ povedala Anička.
Taký obyčajný deň
V Dennom stacionári pri Divadle z Pasáže vedú tiež herci klasický život, ako sa vedie všade inde. „To znamená, že ráno, keď prídu, dáme si spolu raňajky, kávu, jednoducho, každý sa zariadi po svojom. Tento voľný program máme do deviatej, potom sa riadime podľa rozvrhu. Máme tu odborných lektorov,“ hovorí riaditeľka stacionára Ľudmila Veverková. Ľudia tu majú určitý druh slobody v tom, že keď niektorý herec má svoju predstavu, že by dokázal lepšie využiť svoj čas, tak ho môže využiť. Nie je to tam také pevné, ako to býva v škole. Nemusia tu byť, ale môžu. „Ich odmenou býva už len to, že tu sú, a že si uvedomili, že tu je ich práca a tu je aj ich životne dôležité miesto,“ myslí si Ľ. Veverková.
Po vyučovaní, keď je čas obeda, všetci sa spolu najedia. Obedy im nosia z jednej reštaurácie, ale v stredu, v rámci získavania sociálnych zručností, si herci sami varia. Vždy deň dopredu sa dohodnú, čo chcú variť, kto bude variť, aké suroviny treba a idú na nákup. „Veci, ako - čo navariť, koľko to bude stáť, to všetko je potrebné pre život.“
Po obede nastáva voľnejší čas a obyvatelia divadla si môžu zvoliť ľubovoľný program. Okolo štvrtej alebo piatej hodiny idú domov k rodičom, niektorí do chráneného bývania.
Vzdelanie
je dôležité
„Všetci herci majú vzdelanie, ktoré získali v špeciálnych školách. Keby nebolo to, nemali by sme na čom stavať. Teraz je to taká individuálna forma pracovať s dospelými, vyučovať ich. Pri nich je dôležité najmä opakovanie, aby dostali tie informácie, ktoré mali dostať už dávnejšie,“ myslí si lektorka Eva Ogurčáková.
Po hodine spoločenského správania sa pristavím pri Lydke Rybárovej, ktorá má 34 rokov. V divadle je už od začiatku. Medzitým však mala pauzu, lebo má problémy s nohami. Bola na operácii. „Keď som tu nemohla byť, divadlo mi veľmi chýbalo. Baví ma tu všetko, učenie, aj keď si varíme, práca na počítači a tak,“ hovorí Lydka s úsmevom v očiach. Síce minulú stredu trošku meškala, a tak najskôr nevedela odpovedať na otázku, čo ju na vyučovaní najväčšmi zaujalo. Povedala však iné. „Chcem sa naučiť variť, pretože ak by som ostala sama, ak by maminka odišla skoro, aby som sa o seba vedela postarať.“
Peťo Gregor je v Divadle z Pasáže spokojný, baví ho nielen samotné umenie, ale aj všetko okolo toho. Život, ktorý v stacionári žije, je pestrý. Čo sa týka divadla, najviac sa mu páčila rola anjela, ktorú si mal možnosť zahrať. V poslednom čase ho zaujala aj práca s fotoaparátom, rovnako aj jeho kamaráta Marka Mojžiša.
Janko Kinceš je v Divadle z Pasáže už dva a pol roka. „Ponúkla mi to jedna agentúra podporovaného zamestnania. Pôvodne som každý deň dochádzal z Valaskej, ale teraz bývam kúsok od divadla v chránenom bývaní. Veľmi sa mi páči bývať v Bystrici. Táto práca ma veľmi baví, vždy je tu veselo. Ja sa rád zabávam na druhých, robím im zlosť, som taký zlomyseľník,“ smeje sa Janko. Baví ho, že sa tu naučí nové veci, keď cvičia inscenácie či vystupujú na javisku.
Milan Potančok je v divadle zamestnaný ako pedagóg, svojich chránencov však berie ako kamarátov. Pri práci s kamerou a fotoaparátom pomáha Peťovi Gregorovi a Markovi Mojžišovi. „Marek niekedy urobí taký dobrý záber, aký by som ani ja nedokázal urobiť. Pri nich je vidieť to nadšenie, keď ich to baví. Keď ich práca nebaví, jednoducho nerobia. Keď sa zatnú, že nie, tak s nimi nikto nepohne. Títo herci ukazujú ľuďom, čo všetko dokážu. Majú svoje klady a tiež zápory, sú to jednoducho ľudia, ako my všetci,“ myslí si Milan.
Úplne iné ako v ústave
Život v divadle je zaujímavý, najmä pre hendikepovaných hercov, ktorí by boli inak odkázaní na ústavnú starostlivosť. Možno vám napadne otázka, či majú k dispozícii aj odborníka zdravotníka, ak by mal niektorý z hercov vážny problém. „Ak má náhodou niektorý z hercov zdravotný problém, dokážeme mu pomôcť všetci. Samozrejme, zasahujeme len v tých najnevyhnutnejších prípadoch. Ak má napríklad niekto epileptický záchvat, je potrebná okamžitá pomoc,“ hovorí Eva Ogurčáková. „Jeden z našich hercov, hlavne v tomto období medzi zimou a jarou, keď nastáva zmena počasia, tak v ústave nám vraveli, že mával strašne veľa záchvatov. A akurát minule sme rozmýšľali, že ten herec nemal už dávno, dávno žiaden záchvat. Keď sme sa rozprávali s našimi hercami o ústave, tak hovorili o tom, ako nechápali, prečo musia robiť veci, ktoré nechcú, robí im to zle.“
Eva teraz končí sociálnu prácu a robí výskum, ktorý sa zaoberá chráneným bývaním, a v rámci toho robila s jedným hercom dotazník. V dotazníku uviedol, že ho v ústave bili. „Vysvetlil mi situáciu a ja viem, že to nie je človek, ktorý by si zaslúžil bitku. V ústave boli títo ľudia často v stresovej situácii. Predstavte si, že ste dospelý človek a my vám budeme hovoriť, čo máte robiť a čo nemáte robiť. Vnútorná nervozita, neistota, jednoducho tlak. To všetko môže spôsobovať záchvaty. Tí ľudia si niekedy nedokážu pomôcť, poradiť si v situáciách, ktoré my ostatní bežne zvládame. A to, že si nevedia poradiť, ich doháňa do krajností,“ myslí si E. Ogurčáková, ktorá vyučuje v dennom stacionári hodiny komunikácie a taktiež pracuje s hercami na javisku.
„Na mojich hodinách riešime rôzne témy, napríklad niečo zo zemepisu, ale hovoríme aj o ďalších veciach ako je práca, výplata. Hodiny vediem tak, aby herci boli „nútení“ komunikovať, vyjadrovať sa, odpovedať na otázky, aby si jednoducho zlepšovali vyjadrovacie schopnosti a popri tom sa učili niečo nové,“ dodáva.
Niektorí herci sú tu už desať rokov, pracujú na sebe ako na hercoch, a ten ich pokrok vidieť úplne úžasne. „Keď si pozriete prvú inscenáciu a keď si potom pozriete poslednú, vidieť, že dnes sú komunikatívnejší, menej hanbliví, odvážnejší v komunikácii. Celkovo na nich vidieť, akí sú sebavedomejší, zvládajú veci, ktoré predtým nezvládali, napríklad vedieť sa postaviť pred problém, pred ktorým predtým utekali, pustia sa do konfrontácie s ním. Tých pokrokov je tam strašne veľa.“
Stacionár má pre hercov veľký význam
Moja posledná zastávka bola v kancelárii riaditeľky. „Stacionár bol zriadený kvôli tomu, aby mali herci svoje miesto, kde by mohli stále byť. Jeho úlohou je poskytovať im vzdelanie, a to v smere hereckom a v smere životného dovzdelávania,“ hovorí riaditeľka Denného stacionára pri Divadle z Pasáže Ľudmila Veverková. Podľa jej slov, herecké vzdelávanie je zamerané na to, aby mohli byť hercami. Oni by z rôznych príčin, hlavne z legislatívnych a spoločenských, nikdy nemohli absolvovať hereckú školu, preto Denný stacionár a Divadlo z Pasáže im toto vzdelávanie poskytuje. Na vyučovaní majú klasické hodiny, pohybovú prípravu, korepetície, hudobnú prípravu, výtvarný rozvoj, sú tam aj teoretické predmety ako je teória divadla a podobne.
„A druhá časť vzdelávania je toto životné dovzdelávanie, ktoré je zamerané hlavne na komunikáciu, na získavanie sociálnych zručností a na také predmety, o ktoré majú samotní herci záujem, napr. slovenský jazyk, matematika či cudzie jazyky. Záleží nám aj na tom, aby naši herci ovládali výpočtovú techniku, vedeli používať internet. To sú vlastne zručnosti, ktoré už v dnešnej dobe sú úplne bežné, preto im ich poskytujeme,“ povedala riaditeľka. Dovzdelávanie je zamerané na to, aby sa títo ľudia ľahšie zaradili do spoločnosti a mohli viesť časom samostatný život. Samostatným životom sa rozumie práca, teda normálne pracovné zaradenie. „Vlastne oni už sú v práci, lebo sú hercami. Ďalej samostatné bývanie, ale samozrejme nie, aby boli úplne sami, ale za pomoci asistencie. Pre nich samostatne bývať, pracovať, žiť znamená všetko to robiť s asistentom,“ dodáva Ľ. Veverková. A ako vnímajú život týchto svojich detí rodičia? „Rodičia sú v podstate radi, pretože je to možnosť pre ich deti, ale neviem celkom posúdiť, že či to vnímajú, celkom tak, ako my ostatní zamestnanci. Odozvy od rodičov sú, sú radi, že ich deti hrajú divadlo, že sa tu niečo naučia,“ doplnila Ľ. Veverková.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  2. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  3. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  4. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  5. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  6. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 266
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 488
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 20 736
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 971
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 910
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 633
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 815
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 732
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 593
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 8 925
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Neprekonané zabezpečenie auta prichádza do Banskej Bystrice

Firma VAM system, stojaca za legendárnym zabezpečovacím systémom auta, otvára novú pobočku.

Vampire LITE je elektromechanický zabezpečovací systém, ktorý chráni vaše vozidlo komplexne.
Michal Pančík.

Mestský úrad až do odvolania zatvorili

V obmedzenom režime funguje len Matričný úrad, ohlasovňa pobytu a Klientske centrum.

V detskej nemocnici začali s inovatívnou liečbou cystickej fibrózy

Aktuálne je nový liek podávaný prvému pacientovi, desaťročnej Nelke.

Všetci držia Nelke palce.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Už ste čítali?