Práve prírastok do rodiny mu zrejme dodal pohodu.
Pomohlo vám k dnešným dvom gólom to, že sa vám narodila dcéra?
- Myslím, že to nejako neovplyvnilo, lebo od jej narodenia som tri zápasy neskóroval. Som rád, že sa to dnes podarilo. Chcem jej ich venovať. Na druhej strane však tieto dva góly neznamenali ani bod, tak veľká radosť z nich nie je.
Nielen na internetových fórach ste boli kritizovaný, že málo beháte. Tento zápas ste však húževnato behali. Pomohol tomu tréner Radolský a jeho varovný prst?
- Zatiaľ nebol žiadny varovný prst, takže neviem. Som na to, aby som dával góly. Keď ich nedám a behám, je zle, keď dám góly a nebehám, je tiež zle. Tak ja už neviem. Ale som rád, lebo aj v Ružomberku, aj teraz tréner povedal, že síce to ešte nebolo celkom ono, ale už sa to zlepšuje. Ale čo z toho, načo budem rozoberať seba, keď sme ako mužstvo na jar vyhrali iba jeden zápas.
Čo sa stalo v šatni cez polčas? Prečo ste tak v druhom polčase pohoreli?
- Nič sa nestalo. Tréner nám povedal, že hráme ďalej, nejdeme brániť. Skoro celý druhý polčas sme však hrali na vlastnej šestnástke. A dostali sme aj blbé góly. Dubničania mali tlak a my sme sa rozpadli.
O čom ste sa rozprávali po zápase? Aká atmosféra je v mužstve?
- Ak to môžem povedať jednou vetou – po zápase bolo trošku dusno. Máme týždeň na to, aby sme sa pozbierali, určite nám ešte tréner niečo k tomu povie.
Čo vám asi Radolský povie?
- Neviem, určite nie nejaké pekné slová, veď v zápase bolo veľa chýb, ktoré si medzi sebou rozoberieme.