Kým nie je Slovensko atraktívna destinácia, treba šetriť aj na smetiach

„Máme síce navýšený rozpočet, sú to však peniaze, ktoré prídu a odídu. Do školstva, na stavebný úrad, takže na investície ostáva veľmi málo. Robíme len to, čo je najnutnejšie. Museli sme hľadať spôsob, ako napríklad ušetriť na odvoze komunálneho odpadu,“ povedal starosta Igor Nemky. Osvedčilo sa im zvážať ho vlastným traktorom. Pokiaľ boli veľkokapacitné kontajnery rozmiestnené po dedine, chalupári ich plnili a obec platila za odvoz. Teraz, keď sa chcú zbaviť rôzneho haraburdia, musia si ich objednať na vlastné náklady. Na otázku, či takéto riešenie prináša efekt, starosta povedal: „Isté je, že nie sme klamaní! Kým k nám chodila firma s kuka vozom, nemali sme si trebárs ako overiť, či prišla do Hronca prázdna alebo so smeťami, ktoré pozbierala cestou, povedzme vo Valaskej. Od firmy, ktorá nám odvážala kontajnery sme dostali lístky z váhy, tam to bolo transparentné.“
V Hronci už začali aj so separovaním. Ešte preto nevyberali polročné poplatky ani za odvoz „klasického“, netriedeného odpadu. „Najprv to pol roka posledujeme. Nemôžeme predsa dopredu vedieť, koľkí občania budú nový systém akceptovať a ktorí nie. Až potom sa ukáže, komu znížime sadzbu. Zatiaľ zbierame plasty. Železného šrotu zbavujú obec ľudia, ktorí si tak prilepšujú v zberných surovinách. Potrebujeme ešte kontajnery na sklo a na textil. Zber papiera predbežne meniť nebudeme. Nechávame ho na školu a škôlku, aby z neho mali nejakú korunu,“ povedal starosta.

Sami si „nešteknú“
Niekomu sa môže zdať túlavý pes na dedine smiešny problém. „Ale iba dovtedy, kým niekoho nenačne,“ poznamenal I. Nemky. Brezno to má vyriešené cez mestskú políciu a vyškolených ľudí, my obecnú nemáme, lebo si ju nemôžeme dovoliť. V akútnej situácii je jediná šanca obrátiť sa na špecializovanú firmu vo Zvolene, pre ktorú sme však neatraktívni a ona pre nás drahá. Požiadal som preto, aby nám skúsila urobiť prijateľnejšiu ponuku, pretože niekedy si fakt nevieme rady. Zákon je natoľko striktný a obmedzujúci, že sme v podstate bezmocní. Párkrát sa nám napríklad túlal po dedine rotvajler. Ľudia sa ho báli. Našťastie nikoho nepohrýzol, akurát uchmatol jednej panej tašku a zjedol rožky, lebo bol hladný. Pokuty nič neriešia. Ja potrebujem, aby majiteľ vedel, že mu dám psa odchytiť. Ak mu na ňom záleží, zaplatí a dostane ho späť, alebo ho dáme utratiť.“ V Hronci nemajú dobrú skúsenosť ani s poplachom okolo vtáčej chrípky. Všimli si pri potoku na pohľad chorého psa. Poučení o možnosti prenosu nákazy požiadali o pomoc súkromnú veterinárku. „Odmietla prísť. Po takomto zážitku neviem, ako by to u nás fungovalo, keby došlo k niečomu vážnemu,“ naznačil starosta. (Zviera je v poriadku, malo iba niečo s nohami.)

Peniaze na poradovník?
Hronec má l2 kilometrov miestnych komunikácií. „Odpoveď, prečo ich neopravujeme, treba hľadať v zmenenom systéme financovania. Všetky peniaze, aj cestné dane, idú do VUC. Predtým sme dostávali povedzme 200 tisíc do roka. Za tie sme urobili úsek, na ktorý nám stačili. A na rok ďalší. Teraz čakáme, kedy prídeme na rad,“ povedal tamojší starosta.
V Hronci nedokončili ani plynofikáciu na Nálepkovej ulici. Podľa I. Nemkyho niektorí občania ani už o to nemajú záujem. Plyn je čoraz drahší, vracajú sa k vykurovaniu drevom.

Niečo z nového.
Postavili šatňu pre futbalistov. Urobili podklad pod budúce nohejbalového ihrisko, ktoré chcú do leta dokončiť. Okolo športového areálu urobia ihrisko pre deti s hojdačkami a preliezkami a oplotia ho. Musí byť uzavreté a strážené, aby ho niekto nerozkradol. Dáme ho do správy niektorému dôchodcovi. Ide o plochu, na ktorej robíme cez zimu klzisko, takže bude všestranne využitá,“ povedal I. Nemky. Či sa podarí potiahnuť obecný rozhlas a pouličné osvetlenie k domom oproti Valaskej, závisí od ústretovosti majiteľov súkromných pozemkov, na ktorých sa s výstavbou počíta.

Máme les!
Teší sa starosta. „Okolo sto hektárov, treba ho už len fyzicky prebrať a vytýčiť hranice. Kým ho spravovali štátne lesy, až tak ma netrápil, keď sa však začalo zhusta hovoriť o privatizácii, musel som konať!“ Na otázku, či ide o pôvodný majetok obce, I. Nemky povedal: „Áno, pôvodne to bol z časti les a z časti poľnohospodárska pôda. Odkedy ju prestalo družstvo obhospodarovať, zarastala úletmi, méty sa posúvali, až ju geodézia preklasifikovala na lesnú. My sme mali 90 ha poľnohospodárskej pôdy, ostalo nám však z nej len necelých 40. Nemohla sa stratiť, akurát zarástla stromami. Máme teda sto hektárov lesa na liste vlastníctva. Ľudia budú môcť chodiť do obecnej hory, postaráme sa, aby mala šikovného správcu, a odborný dohľad.“

Dolniaci v Hronci
Hronec má 1200 obyvateľov a 100 chalúp. Do niektorých sa vracajú niekdajší obyvatelia obce alebo ich deti, časť odkúpili noví majitelia. Najviac chalupárov je z Bratislavy. Majú tam však rekreačné domy napríklad aj Nitrania a Piešťanci. Naposledy sa zaujímal o chalupu na predaj herec Braňo Križan.

Gavaliersky chalupár
Zima sa skončila iba nedávno a bola poriadne drahá. Cestári si účtovali za hodinu pluhovania 700 korún. V Hronci značne ušetrili. Umožnil im to sponzor, tamojší chalupár, ktorý zakúpil pre obec traktor s radlicou. A okrem neho aj počítač. Vraj, vyhoďte ten „cárach“ a priniesol nový!

A naopak?
V máji oslávi dobrovoľný hasičský zbor v Hronci 80. výročie založenia. Futbalisti hrajú prvú triedu, bude treba potvrdiť súpisku, čo je 20 ľudí, teda za každého zložiť päťsto korún. „Chceme robiť šport, rozvíjať aktivity, ale niekedy mám naozaj dosť,“ povedal I. Nemky. „Nikto nám nič nedá, ale sekírovať vie každý. Aj okres. Neviem pochopiť, načo k nám prídu napríklad kontrolovať obecnú knižnicu! Povedal som, čo chcete kontrolovať, keď nám nedávate ani korunu? Dajte, a potom kontrolujte. Vtedy sa mi ježia vlasy.“
„Mrzí ma tiež,“ povedal, „že ministerstvo vnútra s ministerstvom obrany neurobili dohodu a neposkytli obciam nepotrebné veci, napríklad cisterny pre hasičské zbory, ako niekdajšia civilná obrana. Tá nám zabezpečila vetriesku a terénne auto, ktoré budú môcť hasiči využiť aj v ťažšie prístupnom teréne.“ S vojenským erárom sa na vidiek nepomyslelo. Bol to skôr obchodný artikel.