Článok pokračuje pod video reklamou
Hoci má len 22 rokov, Michal Červienka presne vie, že sa upísal hudbe a akordeónu na celý život.
Od začiatku cesta jasná
„Brat môjho starého otca bol vynikajúci akordeonista, aj môj otec hrával na akordeóne. A keď som bol malý, tak sa mi to zapáčilo a začal som hrať aj ja. Nikdy som ani nerozmýšľal, že by som hral na nejakom inom nástroji,“ začína svoje rozprávanie mladý nadaný hudobník.
„Otec hral iba pre svoje potešenie, nie profesionálne, ale základy som dostal od neho. A mal som šťastie, že hneď ako som sa dostal k akordeónu, začali u nás vyučovať profesori z Ukrajiny. V Heľpe, odkiaľ pochádzam, otvorili pobočku breznianskej Základnej umeleckej školy a učila tam výborná učiteľka Lesia Vlachová, u nej som študoval. Potom však odišla na Ukrajinu a vybavila mi hodiny na ZUŠ v Banskej Bystrici u Róberta Tatára. Keď prišiel čas rozhodnúť sa, kam na strednú školu, tak mi práve pán Tatár odporučil konzervatórium.“ Z Ukrajiny sa práve v tom čase vrátili Vlachovci, a na konzervatóriu ho vyučoval profesor Igor Vlach, manžel Lesie Vlachovej. „Od malička som väčšinou hrával ľudovky a oni priniesli na Slovensko takú svoju ukrajinskú školu, a to veľmi oceňujem, lebo vďaka tomu som sa veľa naučil,“ spomína na kvalitných pedagógov M. Červienka.
Na konzervatóriu v Banskej Bystrici študoval šesť rokov a po absolutóriu nastúpil na tunajšiu Akadémiu umení. Dnes je mladý talent v treťom ročníku. „Druhý ročník som absolvoval v Poľsku. Vycestoval som tam v rámci programu Sokrates a neľutujem. Medzi slovenským a poľským umeleckým vzdelávaním však nie sú veľké rozdiely, ale som rád, že som tam šiel. Je to skvelá skúsenosť.“
Súťaže majú veľký význam
Študent tretieho ročníka Akadémie umení je všestranne hudobne zameraný. „Kým ešte študujem, snažím sa hrať hudbu zo všetkých historických období, všetky štýly, až po súčasnú hudbu. Hrávam aj folklór. Láka ma však aj džez, klasika, páčia sa mi diela ruských autorov... Zameriavam sa aj na transkripcie, hrávam diela Straussa, Rachmaninova či Bartholdyho. Nestránim sa žiadnym štýlom. Každá hudba je pekná, len ju treba dobre zahrať.“
Prednedávnom sa Michal Červienka vrátil z medzinárodnej súťaže v Poľsku, odkiaľ si odniesol prvú cenu v hre na akordeón – sólo, ale prvenstvo získal aj v kategórii komornej hudby s kolegom – cimbalistom. Naši umelci obstáli na jednotku v medzinárodnej konkurencii, kde sa stretli hudobníci z Poľska, Bieloruska a Litvy. „Nechápem to ako môj individuálny úspech, ale skôr ako úspech banskobystrickej akordeonistiky,“ povedal mladý umelec. „Dosť chodím po všelijakých súťažiach a vždy sa tam má čo hudobník naučiť. Súťaže majú veľký význam. Človek sa konfrontuje, vidí umenie iných hudobníkov. Je nútený veľa cvičiť.“
Príprava na každú súťaž je náročná. Avšak, ak chce byť hudobník dosť dobrý, nezostáva mu iné, iba tvrdo cvičiť. „Ja sa začínam pripravovať hneď, ako sa dozviem o súťaži. Niekedy mi príprava trvá pol roka, niekedy aj rok.“
Na začiatku prázdnin ho čaká koncert vo Varšave, ale vrece so súťažami sa roztrhne až na jeseň. „Pripravujem sa na súťaž v Sarajeve, pôjdem aj do Talianska a do Poľska. Hneď v októbri ma teda čakajú tri súťaže tesne za sebou. A okrem toho budem koncertovať aj v maďarskom Debrecíne. Chystám tiež projekt pre základné umelecké školy. Chcel by som koncertovať pre deti, takže cvičím aj program pre ne. Niekedy vo februári alebo v marci chystám tu v Bystrici benefičný koncert.“
Nielen hudbou
je muzikant živý
Hudbou žije celý život, ale vo voľnom čase ho napĺňa aj šport, najmä futbal. „A veľa času trávim aj s priateľkou,“ hovorí s úsmevom na perách akordeonista. „Mojou životnou filozofiou sú také tri zásady. Človek by mal pomáhať druhým, mal by mať vykasané rukávy dohora a brať život optimisticky,“ dodal na záver.“
