Článok pokračuje pod video reklamou
Vážená redakcia,
v týchto dňoch oslavuje naša škola 50. výročie založenia. V dobe, keď sa zrušilo veľa škôl pri nemocniciach, my stále fungujeme a darí sa nám pomáhať chorým deťom. Lekári a sestričky si bez našich aktivít už ani nevedia predstaviť chod nemocnice. Ako veľmi nás deti potrebujú, o tom svedčí vyznanie, ktoré nám napísala naša 15-ročná pacientka - žiačka Miška. Veľmi citlivo vyjadrila to, čo v nemocnici prežívajú deti, čo im pomáha, čo je pre ne vzácne a čo si možno ani neuvedomili, kým boli zdravé. Prosíme Vás, uverejnite toto vyznanie ako článok. Miška by si zaslúžila, aby sa o nej dozvedeli aj iní ľudia. Je to veľmi statočné mladé dievča.
Maria Lauková, zástupca
riaditeľa školy pri Detskej fakultnej nemocnici v BB
Miškine vyznanie
Už viac ako pol roka mi môj voľný čas v nemocnici pomáha spríjemňovať malá, útulná a veselá školička. Môžem povedať, že už by som si to tu bez nej nevedela ani predstaviť, lebo by mi chýbala. Myslím si, že pomáha deťom nemyslieť tak na ťažkú chorobu. Doobeda si pacientov, ktorí ešte navštevujú základnú školu, vezmú do parády milé a láskavé pani učiteľky. Rady a ochotne pomáhajú získavať malým, ale aj veľkým školákom nové poznatky a vedomosti. Cez vyučovanie sa s nami podelia aj o svoje osobné zážitky a s pochopením nás počúvajú, keď sa im zdôverujeme s našimi problémami. Vyučovanie nám spestria prácou na počítači. Učia nás využívať internet na vyhľadávanie nových informácií. Požičiavajú nám nádherné encyklopédie na doplnenie učiva.
Poobede prídu pani vychovávateľky a zo školičky sa stane „triedna pracovňa“. Modeluje sa, pletie, kreslí, počúva hudba, pozerá zaujímavý film, vyrábajú sa krásne veci ... Často k nám zavíta návšteva a prekvapí nás predstavením, koncertom, besedou či novými nápadmi na rôzne výtvory. Deti hosťom vždy poďakujú a odmenia ich vlastnoručne vyrobenými darčekmi. Najkrajší pocit máme vtedy, keď odchádzame z triedy a vidíme, ako žiaria najmenším pacientom ich nádherné očká. Vtedy vieme, že aj v nemocnici môže byť život o niečo krajší. A ako málo k tomu stačí ...
Preto prajem tejto škole, aby v nej boli všetky deti také spokojné ako ja. To je najväčší úspech školy, keď sa do nej deti tešia. A my sa tešíme, lebo vďaka vám nič nezmeškáme. Nebudeme opakovať ročník, aj keď sme v nemocnici niekoľko mesiacov. So všetkým nám pomôžete. Ste k nám láskavé. Nikdy nekričíte. Vždy sa usmievate. Donekonečna a trpezlivo nám všetko vysvetľujete. A máte na nás čas. Zaujíma vás aj to , ako sa cítime, čo prežívame. Vypočujete si chápavo naše problémy. Vždy hľadáte spôsob, ako nám čo najlepšie pomôcť. Viete nás v pravej chvíli „podržať“ a objať. Ste ako ozajstné mamy a kamarátky. Vďaka vám nemyslíme stále iba na chorobu, liečbu a bolestivé zákroky. Celý deň vymýšľate pre nás všetko možné, aby ste nás odpútali od smutných myšlienok. Tešíte sa, keď vidíte úsmev a radosť na našich tvárach. Prajem vám tiež veľa sily, aby ste to s nami vládali. A prajem si, aby vás bolo ešte viac. Aby každé dieťa malo svoju učiteľku! Alebo aspoň každá izba! Aby ste boli s nami stále ...
Michaela Bukovcová,15 rokov, 9. ročník
