Šumiačan vycestoval do Moskvy

V daňových registroch sa Šumiac objavuje okolo roku 1566, listinne je obec doložená až roku 1575. Patrila muránskemu panstvu a spravovali ju dediční richtári.
Historické pramene ďalej hovoria, že v roku 1548 obec vypálili Turci a poddaní Šumiačania na čas opustili svoje bydliská. Ťažký bol život ľudí, ktorí sa pôvodne zamestnávali chovom oviec, dobytka, neskôr spracovaním dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov, ktoré furmani s vozmi odvážali na Dolnú zem, najmä do Sedmohradska.
V polovici 18. storočia nastáva spriemyselnenie Horehronia a Šumiačania pália drevené uhlie a odvážajú ho do Koháryovských a Koburgovských železničiarskych závodov. V 19. storočí bola postavená železničná trať do Brezna a roku 1903 bola predĺžená až po Červenú Skalu. Roku 1900 pracovalo na Horehroní v železiarskych podnikoch 141 Šumiačanov.
V roku 1898 Šumiac znovu vyhorel. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo pastierstvo, furmanstvo, drevorubačstvo, pálenie dreveného uhlia. Obec sa zapísala do slávnej histórie SNP, za čo jej bolo udelené vysoké vyznamenanie - Rad červenej hviezdy. Šumiac bol oslobodený 23. januára 1945.
Do roku 1954 patrili k Šumiacu osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa a Zlatno. Od roku 1960 patrí k Šumiacu osada Červená Skala.

Pešia turistika
Stačí keď sa autobusom, resp. vlakom dostanete do Červenej Skaly a hneď nad autobusovou zastávkou uvidíte orientačný turistický panel, ktorý vás poinformuje hneď trikrát - kam, kadiaľ a ako dlho. Jednotlivé trasy priamo na smerových tabuliach nájdete nižšie.
Geomorfológia
Najväčšiu časť chotára vyplňuje chrbát horskej skupiny Kráľovej hole - Orlová (1841 m n.m.), Stredná hoľa (1877 m n.m.) a Kráľova hoľa (1948 m n.m.). Ich dlhé chrbty strmo klesajú do úvalu, ktorý sa rozkladá ako plošina, mierne sklonená k rieke Hron.
Kráľová hoľa - mohutná rozložitá hoľa, najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier, nazývanej podľa nej Kráľovohoľské Tatry. Vrcholová plošina má predĺžený tvar v smere východ-západ. Na sever vysiela krátku rázsochu Záturňu, strmo spadajúcu do údolia Čierneho Váhu v Teplickej kotline. Na severovýchod sa tiahne dlhá rázsocha cez Úplaz na Prednú hoľu a ďalej až na sedlo Popová, ktorým sa Nízke Tatry spájajú so Slovenským rajom. Na juhovýchod odbočuje krátka rázsocha na Kráľovu skalu k Telgártu. Z vrcholu je rozsiahly a veľmi pôsobivý výhľad. Spolu s Kriváňom je Kráľova hoľa najospevovanejší vrch a najviac opradený povesťami a legendami. Dôležitý triangulačný bod Slovenska, pramenisko a rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca, Hornádu. Vrchol na západ od vysielača je označený betónovým triangulačným stĺpom. Pod vrcholom mala počas 2. svetovej vojny partizánska brigáda Jánošík zemľanky a sklady a prechádzali cez ňu v jeseni a v zime rokov 1944 a 1945 viaceré partizánske jednotky. Udalosti 2. svetovej vojny pripomína reliéf na obelisku. Od roku 1960 je tu televízny vysielač - retranslačná stanica, ku ktorej vedie zo Šumiaca horská asfaltová cesta, pre verejnosť uzavretá. V budove televízneho vysielača je aj záchranná služba HS.
Nárečie
Šumiac patrí do skupiny obcí z pohronského nárečia a odlišuje sa od stredoslovenských nárečí. Má mnohé znaky, napr. dvojhlásky a mäkkú výslovnosť hlásky ľ. Taktiež zakončením slov na - ok, napr. vienčok, stromčok. Toto nárečie má známy znak, že nepozná dlhé samohlásky.

Historický prehľad
farnosti Šumiac
Prvé písomné záznamy o zriadení Šumiackej farnosti sú z roku 1728, gréckokatolícky chrám sa spomína v roku 1641 a 1775.
Pre farnosť je dôležité, že na návrh Márie Terézie, veriaci bývalej Gríckokatolíckej církvi rožňavskej diecézy boli exkardinovaní do gréckokatolíckej mukačevskej diecézy. A 4. júna 1780 z poverenia mukačevského biskupa Andreja Bačinského vtelenie farnosti Šumiac s jej dvoma filiálkami (Telgártom a Vernárom) do gréckokatolíckeho mukačevského biskupstva slávnostne previedol Ján Staurovskij, kanoník mukačevskej diecéze a užhorodský farár.
Ako prvý farár sa spomína Andrej Bukovecký, ktorý pôsobil vo farnosti od roku 1728 – 1786, po ňom sa vedenia farnosti ujal jeho syn Simeon Bukovecký. Podľa štatistiky z roku 1787, Šumiac mal už 1094 obyvateľov.
V roku 1853 farnosť navštívil prešovský biskup Jozef Gaganec v sprievode kanonika Alexandra Duchnoviča. Dvom bohoslovcom udelil diakonské svätenia.
V roku 1941 za štedrej pomoci patróna, vtedajšieho ministra štátnych lesov a majetkov, bola postavená terajšia farská budova. V roku 1957 bola opravená fasáda chrámu. V roku 1959 bolo v obci 2112 veriacich. V roku 1998 za vedenia farnosti kňazom Jozefom Gačom bol opravený interiér chrámu. V roku 2002 za vedenia farnosti kňazom Jozefom Hromiakom bola opravená vonkajšia omietka chrámu. Pri sčítaní ľudu v roku 2001 mala obec Šumiac 1281 ľudí.
Folklórny súbor
ŠUMIAČAN a ŠUMIAČANÍK
Od vzniku dvoch folklórnych telies v Šumiaci ubehlo už viac ako 45 rokov. Z iniciatívy bývalého člena vojenského súboru Jánošík z Olomouca - Jána Molenta - a ďalších obetavcov, sa zišla 15. januára 1957 prvá schôdzka súboru.
Významnú úlohu tu hrajú aj úspechy, ktoré dosiahol súbor pod umeleckým vedením Jána Molenta za hudobného sprievodu bratov Maťuchovcov hneď v prvom roku činnosti súboru. Po vystúpeniach nebolo snáď nikoho, kto by si nebol uvedomil, že v našich spevoch, tancoch, hudbe, zvykoslovných obrázkoch je kus lásky k rodnej hrude, obci, rodnej zemi a nesmiernej úcty k jej kultúrnym tradíciám, neoceniteľným národným skvostom.
Dňa 17.5.2006 vycestoval FS Šumiacan do Moskvy na pozvanie slovenského veľvyslanca v Ruskej federácii, kde bude vystupovať na Dňoch Európy a vystúpi i v Tule. Predpokladaný návrat FS Šumiačan domov je 28.5.2006. V obci sa 15.7.2006 uskutoční 15. ročník osláv Zvrchovanosti SR.
Staršie názvy obce:
1612 Sumecz, 1643 Seomecz, 1647 Sumiacz, 1765 Sumjacz, 1775 osada Sumjaczska, Sumiacó, potom Šumiac
Súčasnosť
V súčasnosti obec ukončila prestavbu budovy služieb na dom smútku, otvorený bol vo februári 2006. Takisto sa ukončila rekonštrukcia školskej jedálne a výstavba ČOV. Vo výstavbe kanalizácie obec pokračuje podľa získaných financií. Pripravuje sa rekonštrukcia miestnych komunikácií v r. 2006, ktoré poškodili pri odvážaní kalamitného dreva.
Významné osobnosti:

Juraj Kriváň – majster sveta v parašutizme
Michal Petro Katin – pobočník kpt. Nálepku, zahynul v 2. sv. vojne pravdepodobne v Berlíne
Klára Jarunková – spisovateľka, rodáčka z červenej Skaly
František Kreutz – spisovateľ, dlhoročný riaditeľ ZŠ v Šumiaci (od 1947 do 1960)