Článok pokračuje pod video reklamou
O bývalom mužovi dnes nevie nič. Ani či stále pije a kde asi otĺka nejakú inú. Anna z Heľpy je zdravotná sestra, matka dvoch synov z prvého manželstva a dvojročnej Nadi. Príčinu detskej mozgovej obrny, s ktorou sa narodil jej mladší, dnes už pätnásťročný syn, pripisuje nekonečným stresom.
Nebol čas na zúfanie
Po návrate z nemocnice, začala s malým cvičiť. Cítila všetky bolesti, ktoré dieťaťu spôsobovala. Pomedzi to navštevovala odborníkov ako kardiológ, neurológ, ortopéd, a znova neurológ, ortopéd, kardiológ. V Bratislave chlapcovi operovali achilovky, vybral šesť dávok botulotoxinu na uvoľnenie šliach. Cvičili v Harmónii u Petra Dvorského, v Kováčovej sa liečil až štrnásťkrát! „Na obdobie, keď som ostala po smrti rodičov na všetko sama, spomínam, len keď musím. Chodila som do práce, opatera Erika ostávala na staršom synovi. Všade, kam sa pohol, ťahal ho so sebou. Bol mu vlastne otec, mama aj brat.“
Pre dieťa urobí všetko
Anna bez najmenších rozpakov hovorí napríklad o liečiteľoch, ktorých s Erikom navštívila. Najmenej desiatich. Pritom je zdravotníčka a neverí šarlatánstvu. „Možno sú to v prevahe ľudia, čo dokážu parazitovať na biede a zúfalstve chorých, napriek tomu som schopná vyhľadať jedenásteho, ak niekto povie, je tam nádej. Zatiaľ sa snaží získať kontakty, o ktorých vie z nášho týždenníka. Nechce nič zakríknuť, ak sa však dozvie čokoľvek pozitívne, dá nám vedieť.
Erik Remeň z Heľpy, siedmak tamojšej ZŠ, je dobrý žiak. Dva roky „pauzoval“ kvôli liečeniam a pobytom v nemocniciach. Pri chôdzi si pomáha francúzskymi barlami, do školy chodí na trojkolke, po triede a chodbách mu pomáhajú spolužiaci. Začína mu na sebe záležať. Podľa metodiky z Kováčovej cvičí aj hodinu denne. Keď sa dočítal o breznianskom gymnáziu, ktoré sa skladá na liečenie svojej študentky v zahraničí, povedal mame, že by to chcel zažiť. Mať takých učiteľov a kamarátov musí byť úžasné.
