Prvý veľký požiar vznikol v obci 14. októbra 1877, keď zhorelo 25 domov aj s prístavbami. Ďalší sa spomína v roku 1895. Najväčšia prírodná katastrofa postihla obec 25. mája 1906. Oheň vypukol u Jánošíka - Beráka popoludní okolo 15 hodiny. Ako opisuje kronikár takmer z jasného neba udrel blesk a v priebehu dvoch hodín ľahlo popolom 220 domov z celkového počtu asi 320 domov. Podľa dobového plánu obce ostal iba horný koniec a časť dediny na západ od potoka Krivuľa. V plameňoch zahynula jedna žena a dieťa. Zhorelo 20 kusov dobytka, 2 páry koní a skoro všetky ošípané. Škoda sa odhadovala v priemere 1000 korún vtedajšej rakúsko - uhorskej meny za jeden dom, z čoho iba nepatrná časť bola poistená. Príčinou požiaru bol blesk, neobyčajná horúčava, suchota, vietor, hustota stavieb a skoro žiadna protipožiarna ochrana. Len vďaka veľkej solidarite vtedajšieho celého Rakúsko - Uhorska sa obec nevyľudnila. Ľudia bez prístrešia si stavali koliby, alebo sa uchyľovali k príbuzným. Vtedy pod jedným prístreškom bývalo aj 45 ľudí. Pomoc prichádzala zo všetkých kútov Uhorska. Prichádzali potraviny, chlieb, múka, slanina,... Dary, ktoré prišli, rozdával postihnutým richtár Pavel Siman a vicerichtár Tomáš Vilim. Peňažné dary sa ponechali na burkovanie, (burkovanie - dláždenie ciest okrúhlymi kameňmi). Druhá cesta, ktorá bola neskôr vydláždená, bola popri potoku. Fotografie hneď po požiari zhotovil učiteľ súkromnej školy Filipa Jonáša Coburga v Pohorelskej Maši Vojtech Uthy a pre kroniku ich zachoval neskorší učiteľ a správca školy v Heľpe Július Herchl. Až do roku 1906 nemala Heľpa regulačný plán výstavby, domy boli nastavané tesne vedľa seba bez systému a až po tomto katastrofálnom požiari súdna a administratívna komisia z V. Revúcej vypracovala plán, podľa ktorého museli občania stavať svoje domy.
Autor: Jozef Pupiš