Na začiatku bola mapa a fikska
„Zakrúžkoval som 21 základných škôl v Banskej Bystrici a robil som nábory na základných školách,“ hovorí o začiatku majstrovskej partie tréner Jozef Ištok. „Potrebovali sme sa spoznať s basketbalom a bolo to tvrdé spoznanie,“ hovorí Ištok. Hrali proti chlapcom, ktorí už tri roky hrávali basketbal.
Vysoké prehry
Ištokovci to zo začiatku nemali jednoduché. Dnešní majstri Slovenska ako šiestaci dokonca prvé zápasy svojej histórie prehrávali aj o vyše 100 bodov! Historicky prvý zápas Ištokovci prehrali v Prievidzi o 155 bodov. „Bál som sa, či ich to neodradí. Bolo to pre chlapcov psychicky náročné. Som však rád, že všetci do jedného, napriek rôznym vonkajším vplyvom, verili, že budú úspešní,“ povedal J. Ištok.
Strielali na vlastný kôš
Kurióznu príhodu zažili v Prievidzi. Išli hrať len po dvojtýždňovom trénovaní. „Nabehol ku mne striedajúci hráč Ivan Hyhlík a spýtal sa ma, ktorý je náš kôš. Ukázal som mu napravo. V momente ako dostal loptu sa rozbehol naň a už som mu ani nestihol zakričať, že to je náš kôš a útočíme na druhý,“ hovorí s úsmevom J. Ištok.
Stále verili
Napriek prehrám mali stále chlapci chuť nasledovať. „Stále sme sa zlepšovali, cítili sme, že od zápasu – k zápasu naberáme skúsenosti. Povedali sme si, že za 4 roky chceme s týmito družstvami hrať vyrovnanú partiu a o 5 – 6 rokov patriť k najlepším na Slovensku,“ prezradil Ištok o nemalých ambíciách, ktoré si s chlapcami dali. „Našťastie sa nám to podarilo,“ povedal s hrdosťou zázračný lodivod Ištokovcov.
Recept
J. Ištok prezradil aj recept, ako sa s touto odpisovanou partiou dostal na vrchol. „Dôležitá bola viera v to, že na to máme. Boli sme všetci vyčerpaní, zo školy, z práce, ale keď sme prišli na tréning, tak to bolo spontánne oživenie. Bola to perfektná spolupráca a pre mňa osobne to bolo niečo výnimočné. Každým tréningom sme sa posúvali vyššie,“ povedal.
Prvé štyri roky „rýchla rota Jozefa Ištoka“ nemohla pomýšľať na veľké úspechy, ale tie postupne prišli. „Boli tam niektoré víťazstvá na turnajoch ako Badem, ktoré chlapcom ukázali, že zlepšenie prichádza.“
Moment záchrany
Pre Ištokovcov bol dôležitým moment, keď im veľmi pomohol UNITOP a ŠKP B. Bystrica. „Keď som prišiel do Bystrice, boli tu nejasné pomery a nikto nevedel, kto je kde začlenený. Veľmi nám vtedy pomohli pán Hlinka a pani Šidlovská z UNITOPU. Veľký kus práce urobili aj Rudolf Mažgut a Ladislav Húšťava z ŠKP, ktorí nám pomohli stabilizovať basketbalový oddiel. Vďaka patrí aj vedeniu školy na OA Tajovského (D. Šlosárová a p. Kováčová). Bez ich pomoci by vyše sto detí ostalo na ulici. Ťažké srdce mám na SBA, ktorá nám za 6 rokov ani finančne, ani materiálovo nepomohla,“ hovorí J. Ištok so smútkom. „Je absurdné, že doteraz nám ani neprišli zagratulovať a odovzdať diplomy. Ani si nevšimli, že chlapci bez akejkoľvek ich podpory získali majstrovský titul,“ povedal J. Ištok.
Podpora od rodiny
Jozef Ištok priznáva, že sám by toto všetko nezvládol. Psychicky ho v ťažkých chvíľach kormidlovania podporila rodina. „Ďakujem predovšetkým priateľke Zdenke, ktorá mi vypracovala také zázemie, aké má myslím málokto. Ďakujem deťom, ktoré spolu vychovávame – Martinke, ktorá nás napĺňa láskou a smiechom, Andrejkovi, ktorý už začína hrať basketbal a samozrejme malému Jakubkovi, ktorý je pre mňa obrovským zdrojom energie,“ povedal nadšený Jozef Ištok.
Podporovatelia
Jozef Ištok ďakuje všetkým, ktorí tomuto kolektívu pomohli. „Ďakujem rodine Syč-Kriváňovej – cestovali na zápasy a maximálne nám pomáhali. Bola to veľmi veľká psychická pomoc. Robili nám správnu basketbalovú atmosféru,“ dodal J. Ištok. „A samozrejme všetkým rodičom hráčov, predovšetkým pánom Krethovi, Strelcovi, Heškovi, Hajdučíkovi, atď. Ďakujem aj trénerovi Jaroslavovi Bednarčíkovi,“ dodal s vďakou J. Ištok.