Článok pokračuje pod video reklamou
Prvé vodopisy na Slovensku vznikli v osemnástom storočí, prvé zmienky o liečivých vodách o šesť storočí skôr. Účinky liečivých prameňov ľudia oceňujú stáročia. Kultúra liečivých vôd sa rozvinula už za vlády Márie Terézie, keď pozornosť sa popri objavovaní a využívaní týchto venovala aj chemickým analýzam a výskumu liečivých účinkov. Minerálne vody sa nevyužívajú len pri kúpeľnej aplikácii, ale platia aj za významný liečivý prostriedok. Najúčinnejšie je piť liečivú vodu pri prameni, pomaly a za chôdze. Pitnú vodu používame na prepláchnutie organizmu, napríklad pri dne alebo pri zápaloch močových ciest. Oveľa výraznejšie účinky vykazujú minerálne vody. Tieto obsahujú viac minerálií ako 1g na liter a vyvierajú z hĺbok zeme. Liečenie spočíva v tom, že pitná kúra minerálnymi vodami môže vyvolať transmineralizáciu, teda zmenu vzájomných pomerov medzi jednotlivými minerálnymi látkami a tak sa môže chorobný stav vyvolaný nerovnováhou minerálnych látok odstrániť.
Ak sa o Fínsku hovorí ako o krajine tisícich jazier, tak na Slovensko by to sedelo v súvislosti s prameňmi a to takmer dvojnásobne. U nás sa totiž nachádzajú všetky známe druhy minerálnych vôd, niektoré sú priam unikátne. Podľa odhadov je ich približne 2000. Z toho zaregistrovaných je 1657 zdrojov.
Prvá veľká registrácia prebiehala v rokoch 1961 až 1969. Zvláštne postavenie majú zdroje prírodných liečivých a minerálnych stolových vôd. Líšia sa vlastnosťami, charakterom a využitím. Medzi takéto vody patrí aj prírodná liečivá voda Brusnianka, ktorá sa nachádza v údolí Slovenského Rudohoria na severných svahoch Vepra (425m.n.m.). Prírodné minerálne pramene vyvierajúce v areáli brusnianskych kúpeľov sú svojim liečivým účinkom základom liečby, ktorá sa realizuje formou dávkovaných pitných kúr. Z prameňov je najznámejší Ondrej, ktorý ľudia využívajú už od roku 1812. Voda spod Vepra je pre svoje liečivé účinky vhodná pri ochoreniach tráviaceho ústrojenstva (žalúdka, dvanástorníka, čriev, pankreasu, žlčníka), pri poruchách látkovej výmeny a žliaz pečene toxického pôvodu, ale aj chronických ochoreniach močových ciest.
Ako vlastne vzniká taký zdroj zdravia? Aby mohol vzniknúť minerálny prameň, musí povrchová – dažďová, alebo riečna voda presakovať do hlbších vrstiev zemskej kôry, niekedy až do hĺbky 30 kilometrov. Pretekaním hrubými vrstvami zeme sa voda čistí, filtruje a stáva sa podzemným prameňom. Voda sa v zemských hlbinách stretáva s oxidom uhličitým, ktorým sa nasycuje na slabú kyselinu uhličitú. Takto nasýtená podzemná voda ešte nie je minerálnou vodou. Slabá kyselina uhličitá sa obohacuje okolitými horninami, ktoré naleptáva a rozpúšťa. Pramenitá voda, ktorá je obohatená o rôzne plyny (okrem oxidu uhličitého to môže byť aj sírovodík), má menšiu hustotu a tak vystupuje na povrch. Ak sa prameň vody stretáva s horúcimi plynmi, pod tlakom týchto plynov vyviera zo zeme ako horúci prameň.
Minerálky pomáhajú rozpustiť a vylúčiť z tela všetky splodiny, zvýšia mierne krvný tlak a navodia lepšiu náladu. Výborne pôsobia na pleť, pomáhajú ju vypnúť a „brzdia“ tak vrásky. Brusnianka je pre svoj obsah minerálnych látok vynikajúcim hydratačným doplnkom pre športovcov a ľudí s väčším fyzickým vyťažením. Minerálne vody sú významným zdrojom príjmu vody aj pre zdravých ľudí v rámci pitného režimu, dôležitého pre zdravú životosprávu. Priemerná denná spotreba vody je asi 35 gramov na 1 kilogram hmotnosti. Napríklad muž s hmotnosťou 70 kg by mal denne prijať 2 až 2,5 litra vody. Jednou z foriem príjmu tekutín je práve pitie minerálnej, respektíve stolovej vody. Na správny pitný režim si treba zvykať od detstva.
