Obecný úrad, škola, kostol i kalvária sú základné orientačné body obce. Sú všeobecne známe pre rodákov, obyvateľov, ako aj pre tých, ktorí do obce dochádzajú za pracovnými povinnosťami.
Pre naše deti je dôverne známe prostredie školy. Školskú bránu otvárajú ako šesťročné. Zoznamujú sa s vyučujúcimi, s novými spolužiakmi a deväť nasledujúcich rokov sa pohybujú v areáli školy. V ňom je okrem samotnej budovy školy situovaných niekoľko objektov. Nachádza sa tu telocvičňa, novopostavená budova materskej školy, školského klubu a jedálne, ako aj bytovka ponúkajúca možnosti ubytovania pre dochádzajúcich učiteľov, a tenisové kurty. Tento školský rok sa v areáli vyhradil i priestor využívaný ako pozemok v rámci pestovateľských prác.
Žiaci i učitelia môžu hlavne v týchto jarných mesiacoch spestriť vyučovací proces pobytom v prostredí plnom zelene a sviežeho podtatranského vzduchu.
Čriepky z histórie
Názov obce sa najpravdepodobnejšie odvodzuje od latinského slova „predium“ – osada, v priebehu storočí sa názov menil: villa Predynich (1284), Prydeyn (1358), Predayna (1441), Predojna (1786), Predajná (1918). Začiatky osídlenia siahajú do obdobia praveku, dôkazom je jaskyňa, ležiaca severne od obce na kopci Hrádok. Cez predajniansky chotár viedla obchodná cesta starovekých národov. Prvá historická správa o obci je z roku 1284. Od 14. stroročia obec patrila k ľupčianskemu panstvu. V 16. storočí bol v Predajnej vystavaný majer, sídlil tu správca ľupčianskeho zemepána, ktorý organizoval prácu na hospodárstve. Ľudia i z okolitých obcí sa mohli od 17. storočia zamestnať v pivovare. O dve storočia neskôr bola v prevádzke i píla. Na prelome 19. a 20. storočia fungovali v dedine dva mlyny.
Obyvatelia Predajnej sú hrdí aj na svojich rodákov. V roku 1816 sa tu narodil básnik, právnik a istý čas aj mlynár Juraj Pejko. Texty jeho básní sú uložené v Matici slovenskej. Zo žien spomeňme herečku Betu Poničanovú.
Z dejín školstva
Začiatky školstva sú spojené s príchodom piaristov a s rokom 1673. Pomocou grófa Mateja Collata dostali piaristi 10. apríla 1675 diplom, v ktorom sa potvrdzujú piaristické školy breznianska, predajňanská, lehotská a lopejská. Úlohou piaristov bolo učiť a vychovávať deti v katolíckom duchu. Piaristickú školu v Predajnej navštevovali deti z okolitých obcí – Predajná, Jasenie, Zámostie, Dubová, Nemecká, Ráztoka.
V roku 1673 školu navštevovalo 50 žiakov. Spočiatku sa vyučovalo v drevenej budove, kde bola jedna učebňa, dvojizbový byt, kuchyňa a komora.
V roku 1842 bola postavená murovaná budova školy. V nej bola jedna učebňa, tri izby, kuchyňa, komora a gazdovské stavby. Ako rímskokatolícka škola slúžila do roku 1930.
V roku 1929 bola zbúraná stará drevená budova a na jej mieste bola postavená nová rímskokatolícka ľudová škola. Projekt novostavby vyhotovil Pavel Mistrík. V škole boli dve učebne, kabinet, veľká priestranná chodba, byt pre učiteľa, predizba. Vstup do školy bol z dvora.
V roku 1945 bolo školstvo poštátnené. V dôsledku toho bola poštátnená aj rímskokatolícka ľudová škola v Predajnej. Po prechode frontu museli na budove školy previesť opravné práce. Oprava sa prevádzala pod dohľadom riaditeľa školy.
V rokoch 1950 – 1963 bola na námestí zriadená stredná škola.
Nová základná škola bola postavená v roku 1963.
V roku 2002 bola dostavaná a do užívania daná budova, v ktorej sídli materská škola, školský klub a školská jedáleň.
Od 1. júla 2003 došlo k zlúčeniu základnej a materskej školy.
Súčasná realita
Tento školský rok navštevuje ZŠ v Predajnej 233 školopovinných detí a 38 škôlkárov. Do školy dochádzajú aj žiaci z neďalekých obcí – z Jasenia, Nemeckej a Lopeja. Ich rozumové predpoklady, schopnosti i zručnosti rozvíjame prostredníctvom rôznych metód v dopoludňajších hodinách a mimoškolskými aktivitami v popoludňajších hodinách.
Tí, o niečo viac šikovnejší žiaci, sa majú možnosť zapájať do rôznych súťaží a olympiád. Šaliansky Maťko a Hviezdoslavov Kubín pre tých, ktorí majú vzťah k materinskej reči a k hovorenému slovu, matematická a zemepisná olympiáda, nadšenci pre cudzie jazyky do olympiády z nemeckého a anglického jazyka. Možno neskromne sa pochválime, že po dva roky sa žiak našej školy prebojoval v olympiáde z nemeckého jazyka do celoslovenského kola. Zapojili sme sa i do biblickej olympiády. Výhercov školského kola vždy poteší postup do okresného kola, kde si zmerajú sily s rovnako kvalitnými žiakmi. O niečo väčšia radosť i pre učiteľa je postup do regionálneho kola.
Prostredníctvom Infoveku je i v našej škole vybudovaná špeciálna počítačová učebňa so štrnástimi počítačmi. Technická výchova na druhom stupni sa realizuje formou informatiky. Učebňa sa využíva i v rámci iných predmetov. Zvyšovanie počítačovej gramotnosti začíname realizovať už na prvom stupni formou krúžku.
Historické vedomie žiakov upevňujeme prostredníctvom výuky regionálnej histórie. Dejiny obce s fotodokumentáciou a životopisy rodákov, ktorí sa presadili aj za hranicami regiónu, sú žiakom sprístupnené na nástenkách v škole. Vzťah k minulosti, k zvykom ľudu formujeme aj zaujímavou miniexpozíciou situovanou vo vestibule, “Kútikom ľudových tradícií“, aktuálne obmieňanom pri príležitosti veľkonočných a vianočných sviatkov. Bábky sa tak počas roka stávajú všeličím – biblickými postavami, šibačom a gazdinkou, Morenou, či jednoducho ľudovými postavičkami v kroji. Aktuálne témy dopĺňajú i aktuálne inštalované výstavky prác žiakov prvého stupňa. Záujem o život nášho etnika a s ním spojené ľudové zvyky podporujeme i prostredníctvom školského rozhlasu. Rozhlasové relácie pripravujeme na rôzne témy, ktorými sa snažíme vystihnúť ľudové i kresťanské tradície, uctiť si starších a pod. Dôležitú úlohu v tomto snažení zohráva aj folklórny súbor Bocianik. Spevácke a tanečné nadanie predovšetkým dievčat mala možnosť oceniť i predajnianska verejnosť v rámci kultúrnych programov pripravovaných napr. pri príležitosti 60. výročia vzniku materskej školy i Dňa matiek.
Akousi tradíciou sa u nás stalo i organizovanie exkurzií korešpondujúcich s učebnými osnovami. K najatraktívnejším určite patria exkurzie do Viedne i Osvienčimu. K nemenej zaujímavým patrí aj planetárium v Žiari nad Hronom, Asmolovova chata a mohyla J. Švermu či návšteva Železiarní Podbrezová.
Nielen rozvíjanie vedomostí, ale aj zdravia je našou prioritou. Sme otvorenou školou pre oblasť športu, ako i školou podporujúcou zdravie. Každoročne organizujeme lyžiarsky výcvik pre žiakov 7. ročníka a plavecký výcvik pre tretiakov a šiestakov. Ako nepovinný predmet vyučujeme pohybovú prípravu. Chlapci sa zúčastňujú futbalových súťaží. Za všetky športové aktivity treba spomenúť prácu v krúžku biatlon, ktorý vedie M. Kazár st. Žiaci pod jeho vedením dlhodobo obsadzujú popredné miesta v letnom i zimnom biatlone. Našu školu navštevoval i juniorský víťaz M. Kazár ml.
S poskytovaním prvej pomoci sa žiaci oboznamujú v krúžku mladých záchranárov.
V súvislosti s podporou zdravia a bojom proti rakovine sa zapájame i do zbierky ku Dňu narcisov. V rámci protidrogovej výchovy realizujeme výtvarné práce i akciu jablko za cigaretu.
Pozitívny vzťah k prírode naši žiaci získavajú od starších a skúsených vedúcich poľovníckeho a rybárskeho krúžku.
V oblasti životného prostredia organizujeme Deň Zeme. Vyučujúce prvého stupňa pripravujú so svojimi žiakmi originálne výtvory z odpadového materiálu a maľujú na asfalt motívy súvisiace so Zemou. Žiaci druhého stupňa zhotovujú plagáty, kde sa môžu výtvarne realizovať.
Aktuálne témy rieši i školský časopis Ďumbierik, do ktorého majú možnosť prispieť učitelia i žiaci.
V snahe podporiť u žiakov vzťah ku krásnej literatúre sme prehodnotili knižné fondy – vyradili a obnovili knižné tituly, zútulnili sme prostredie triedy, ktorá slúži na čítanie i požičiavanie kníh.
Záverom
Samozrejme, že ani v tomto školskom prostredí nebeží život úplne ideálne. Nedostatočná koordinácia niektorých aktivít, skraty v komunikácii, občasné generačné názorové rozdiely ovplyvňujú pracovné nasadenie. Keď sa k tomu pridajú aj problémy s ťažko formovateľnými jednotlivcami z radov žiakov, nie vždy vás povolanie učiteľ baví. Cesta ružovým sadom by asi nebola zaujímavá a problémy sa nájdu všade. Veľa síl pri ich prekonávaní.
Autor: Riaditeľ školy Peter Roštár
