Na Krížnej vo Veľkej Fatre a v ďalších lokalitách je až do 5 centimetrov snehu. „Na túto ročnú dobu veľmi chladné počasie zapríčiní zničenie znášok vtákov hniezdiacich v polohách nad 1200 až 1300 metrov. Extrémne chladné počasie uštedrilo prírode už tretí rok za sebou, najmä však operencom, zdrvujúci úder. Malé holiatka ľabtušiek, škovránkov a vrchárok, ktoré hniezdia na zemi, sú vo väčšine prípadov „odsúdené“ na smrť vyhladovaním, prípadne podchladením. Samičky týchto vtáčích druhov svoje potomstvo zahrievajú, avšak samčeky nenájdu dostatok potravy pre svoje potomstvo. A tak už tretí rok vo vysokohorskom prostredí budú u týchto operencov veľmi nízke prírastky,“ uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Charakter počasia koncom mája a v prvej dekáde júna rozhodujúcou mierou vplýva na úspešnosť vyvádzania mláďat vtákov. Ak v tomto období prevláda daždivé a chladné počasie, vtáčie holíčatá sa zmočia, podchladia a podstatne nižšie percento z nich prežije než za teplejšieho počasia. Najviac sú postihnuté operence nekŕmivých vtákov, ktorých mláďatá ihneď po vyliahnutí opúšťajú hniezdo a pod dozorom matky alebo obidvoch rodičov si samé obstarávajú poživeň. K takýmto operencom patria napríklad tetrovy hlucháne, tetrovy hoľniaky, jariabky lesné a sluky lesné, dodal Saniga. Poveternostná situácia počiatkom júna rozhoduje aj o úspešnosti prežívania prírastkov u cicavcov, ktoré prichádzajú na svet práve v tomto období. Mláďatá jeleníc, sŕn, ale obzvlášť kamzíkov nemajú tento rok dobré vyhliadky na prežitie. Príroda síce „naprogramovala“ príchod týchto zvierat na svet do klimaticky najvhodnejšieho obdobia, avšak vrtochy počasia v prvej dekáde júna môžu zapríčiniť veľké straty na potomstve kriticky ohrozeného kamzíka.