Vyštudoval cimbal na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Je súčasťou tria Pacora (Palúch - husle, Comendant - cimbal, Ragan - kontrabas). Trio vzniklo ako projekt hudobníkov, ktorí majú skúsenosti v jazze, folklóre a vážnej hudbe. Marcel Comendant (25) je mladý umelec, o ktorom budeme ešte určite počuť.
Ako ste sa dostali po prvý raz k cimbalu? A ako až na Slovensko?
- Cimbal sme mali doma od malička. Môj otec je cimbalista, aj jeho brat. Doma v Moldavsku máme asi storočný nástroj od jedného slávneho cimbalistu, na ktorom som cvičil. Ako malý chlapec som navštevoval Základnú umeleckú školu a neskôr, keď som mal 14 rokov, som prestúpil na Hudobné lýceum u nás v Kišiňove. Po jeho skončení som študoval jeden rok na Akadémii umení v Moldavsku. Počas tohto roku som spoznal moju súčasnú maďarskú profesorku Viktóriu Herencsár z Budapešti, ktorá je prezidentkou Svetovej asociácie cimbalistov. Spomínala mi, že na Slovensku je nová vysoká škola, kde majú aj odbor cimbal. Spýtala sa ma, či by som tu nechcel prísť študovať. Maďarská cimbalová škola je na veľmi vysokej úrovni, odtiaľ pochádzajú aj skladatelia ako Kodaly, Bartók, Kurtág, ... Profesorka Viktórie Herencsár (jej meno je Tarjáni Toth Ida) bola žiačkou Gezu Allaga, zakladateľa cimbalovej školy. Ona sa poznala so Zoltánom Kodalyom, ktorý bol veľkou osobnosťou v Maďarsku. Prišiel som teda študovať do Banskej Bystrice a tak sa mi tu zapáčilo, že tu žijem.
Ako ste sa adaptovali v Banskej Bystrici?
- Žijem tu už sedem rokov. Bystrica sa mi páči, je to perfektné mesto na bývanie.
Pred štúdiom cimbalu ste museli absolvovať hodiny slovenčiny...
- Áno, rok som sa učil slovenský jazyk v jazykovej škole v Bratislave. Veď na začiatku som vôbec nič nerozumel. Pomaly som si však zvykal, do troch mesiacov som celkom slušne rozumel slovensky. Komunikovať bolo ťažšie, ale už som tu dosť dlho, tak je to dobré.
Panuje všeobecný názor, že cimbal je ľudový nástroj...
- Cimbal má, samozrejme, silné ľudové korene. Niektorí si tento nástroj zaškatuľkovali ako vyslovene ľudový. Teraz sa však cimbal používa všade. Možnože má viac možností používania ako hocijaký ľudový nástroj. Kvôli farbe sa dá používať aj pri klasickej hudbe či populárnej.
Aký štýl hrania na cimbal je vám blízky?
- Ja sa venujem modernejšiemu smeru cimbalovej muziky. Zo začiatku som mal pocit, že ľudia s obavami prijímajú iný druh cimbalovej muziky, teraz sa mi však zdá, že to prijímajú pozitívne.
So známym huslistom Stanom Palúchom a kontrabasistom Robom Raganom tvoríte trio PACORA. Ako došlo k tejto spolupráci?
- So Stanom sme sa stretli pred tromi rokmi na kamarátovej svadbe. Tam sme sa bližšie spoznali. Slovo dalo slovo, Stano začal tiež študovať na Akadémii umení kompozíciu, začali sme spolu skúšať. Napadlo nás pridať k husliam a cimbalu ďalší nástroj, tak sme si pozvali kontrabasistu Roba Ragana. Dali sme dokopy nejaký repertoár a po dvoch mesiacoch sme už hrali v jednom klube v Brne.
Ako by ste charakterizovali vašu hudbu?
- Myslím si, že je to fúzia folklóru a džezu, so swingovými vplyvmi, a k tomu patria aj moderné klasické prvky. Niekto to nazýva etno, niekto etno džez, iní world musik... Snažíme sa robiť čo najviac svojich vecí, ktoré vznikajú na skúškach. Každý z nás troch niečo pridá. Skúšky si vždy nahrávame, takto si robíme záznam.
V pomerne krátkom čase sa vám podarilo nahrať CD...
- Nahrávali sme v trnavskom štúdiu. Debutové CD vyšlo vo februári tohto roku a pokrstil nám ho Jirka Plocek (blue-grasový mandolinista) v Radošinskom naivnom divadle v Bratislave. Od krstu už ubehlo pár mesiacov a my sme mali niekoľko príležitostí prezentovať našu tvorbu na koncertoch. Hoci hráme menšinový žáner, myslím, že sa nám darí a možno to vyznie neskromne, ale nášmu publiku sa táto hudba páči čoraz viac.
Blíži sa leto a počas neho sa dejú rôzne festivaly? Chystáte sa aj vy?
- Teraz dávame dokopy takú väčšiu kapelu, k spomínaným trom nástrojom chceme pridať bicie a klavír. Účasť na niekoľkých festivaloch už máme istú, napr. v júli v Bojniciach. Ešte to nemáme na sto percent isté, ale možno pôjdeme aj do Varšavy, na ďalší rok budeme hrať na festivale v Brne.
Viete si predstaviť svoj život bez hudby?
- Ja som ešte zatiaľ nič iné nerobil. Hudba je môj život, hudba ma živí a mám ju rád. Keď som bol malý, otec mi hovoril: Cvič, lebo takto si zarobíš na chlieb. Povedal mi, že muzikant má vždy jedlo a strechu nad hlavou. Niektorí ľudia si myslia, že je to pohodlná práca, ale je to drina, hodiny a hodiny cvičenia. Koncert je len konečný výsledok tej driny.
Autor: stef