Článok pokračuje pod video reklamou
A prečo práve tu? Dôvodom je okrúhle 70. jubileum spisovateľa Petra Kováčika, ktorý v meste pod Urpínom istý čas žil. Známy scenárista, autor divadelných hier a románov, ktorého najznámejším dielom je kniha a televízny triptych Nevera po Slovensky, napísal aj román o Jozefovi Dekrétovi – Matejovie pod názvom „Svätý z Handľov“. Pri hrobe J. Dekréta – Matejovie si Kováčikovci uctili pamiatku tohto svetoznámeho lesného hospodára. Potom bola na programe prehliadka historického centra B. Bystrice, aj krátke zastavenie v Národnej ulici pri buste známeho lesníka. Na schodoch v Parku SNP sa 166 účastníkov stretnutia spoločne odfotografovalo.
„Pokiaľ boli prvé naše stretnutia v znamení kladenia si základných otázok - kto sme a odkiaľ pochádzame, dnes sa už stretávame v rodinnej atmosfére. Pocity spolupatričnosti a súdržnosti sú jej charakteristickou črtou. Na každom stretnutí sa tešíme „z nových tvárí“ - prírastkov do nášho spoločenstva, obohatenia myšlienky pravidelného stretávania a poznávania regiónu, v ktorom žijú nositelia priezviska Kováčik. Rozvíjame naše rady, podporujme spoločné úsilie. Na Slovensku nás v súčasnosti žije 7 576 nositeľov, čo predstavuje sedemnásty najpočetnejší rod. Pravidelné stretnutia a vzájomné spoznanie nám však dávajú šancu, aby sme sa stali najväčšou rodinou Slovenska,“ myslí si predseda organizačného výboru stretnutia Milan Kováčik.
Po programe v meste sa nositelia priezviska Kováčik presunuli do známeho banskobystrického hotela a pri chutnom jedle, ľudovej hudbe Alexandra Dašku, spomienkach a príjemnej zábave zotrvali až do neskorých večerných hodín.
„Z postavenia Slovákov v bývalom Rakúsko - Uhorsku vyplýva, že len málo slovenských rodov má šľachtický pôvod. Horné Uhorsko však bolo jeho „remeselníckou dielňou“. Sme pyšní na to, že priezvisko Kováčik má pôvod v kováčskom remesle. Potomkovia kováčov - Kováčikovci, prezentujú najrozšírenejšie remeslo tých dôb a to nás zjednocuje. Naším erbom je podkovička, považovaná aj za symbol šťastia. Zrejme aj ona pomáha, že v časoch, keď sa všetko podriaďuje trhovému mechanizmu, padaniu hraníc, globalizácii a ľudia sa odsudzujú, my sa stretávame, aby sme sa spoznali, vzájomne si pomáhali, aby sme mali s kým zdieľať svoj smútok, ale sa aj spoločne radovať,“ skonštatoval Milan Kováčik.
