Článok pokračuje pod video reklamou
S tým rozdielom, že Šumiačanka nerobí šperky pre ďalšiu skupinu snobov, ale umelecké diela. Žiadna fabrika, či učené tovaryštvo. Kliešte do ruky, a sama.
Anna Dudášová vyštudovala inžinierstvo v odbore interiérový dizajn. Zvolenská vysoká lesnícka a drevárska jej otvorila dvere do špičkového výskumného ústavu, ktorý obrazne povedané, obliekal do nábytku a doplnkov najvýznamnejšie federálne úrady a inštitúcie.
Ešte donedávna dostávala lukratívne ponuky, v ktorých mohla naplno využiť svoje referencie a dať si za ne aj primerane zaplatiť. Odmietla ich. Vrátila sa z Bratislavy späť na Šumiac a živí sa svojimi šperkami.
MÁME NA VIAC, A DOMA
Slovensko žije v prechodnom období, aj čo sa týka prezentácie domáceho výtvarného umenia.
Často do neho hovoria ľudia, ktorí si mýlia impresionizmus s impresáriom a pritom robia neskutočné kšefty. Platí to aj pre módu, šperky, a hlavne pre stredný vek. Dámy, ktoré majú na každej ruke desať zlatých prsteňov a neskladajú ich ani pri preberaní fazule, často určujú čo je „kúl“. Pritom umelci chodia po trhoviskách ako slepý Hrebenda a snažia sa prežiť. Inak totiž nemajú ako a kde. Veľká kultúra vráža peniaze do objektov, z ktorých si ešte pred pár rokmi uťahovala a označovala ich za gigantomániu. Malé mestá šíria a podporujú kultúrne tradície regiónu, len ešte stále celkom neprecitli. Myslia si, že turista pri peniazoch neprahne po ničom inom iba po črpákoch a fujarách z jarmoku. Chýbajú predajničky na úrovni Diela. Čerství akademici výtvarných odborov, ktorých talent objavili miestni učitelia, a vôbec, umelci z domácej „liahne“ si musia zarábať všade inde, len nie tam, kde by mohli byť na nich pyšní.
TALENT SA VYKUPČIŤ NEDÁ
„Začala som robiť šperky prakticky z núdze. Raz som objavila v bratislavskom Diele vecičku, ktorá nesmierne konvenovala môjmu vkusu. Stála však na tie časy ťažkých 300 káčées, a tak mi napadlo, že sa pokúsim zdobiť sama. Pri najbližšej služobnej ceste do Prahy som vošla do veľkej „bižutky“ s jabloneckými náhrdelníkmi, kúpila som ich hádam dve kilá, doma rozobrala, a z takto získanej suroviny som potom kombinovala vlastné kreácie.“
Autorka už dlhší čas pracuje s ušľachtilým zdravotníckym kovom. Jej náušnice, prstene a prívesky sú ako pavučina, na ktorej sa zachytil farebný dážď. Sama dokonca šije modely šiat, ktorých materiál, vzor a strih úzko korešponduje s vopred určenou kolekciou šperkov. „Každý kúsok, ktorý som doposiaľ vypustila z rúk, je originál.“
A. Dudášová je v kruhoch interiérových dizajnérov známa ako absolútna detailistka, s mimoriadne vyvinutým technickým cítením. V nábytkárstve ju kedysi oslovili Škandinávci, konkrétne nórska škola. Ten štýl, čisté drevo, a priznané stolárske prvky. Také normálne ako rešpektovať hmotu a urobiť z nej šperk.
