Článok pokračuje pod video reklamou
Zarobil veľa peňazí. Bol medzinárodným agentom FIFA, ktorý stál za prestupom poľského futbalistu Zbigniewa Bonieka do Juventusu Turín. Keď pracoval ako umelecký manažér, osud ho dal dohromady so speváckymi hviezdami ako sú Romina, Al Bano a Toto Tutugno. Cestovanie sa mu zapáčilo, ibaže na staré kolená sa rozhodol spoznať svet doslova na vlastnej koži.
Šesťdesiatdeväťročný Talian Janusz River je už šesť rokov na ceste okolo sveta na bicykli! Ešte dva roky ho čakajú, pretože za cieľ svojej extrémnej cesty si vybral olympiádu v Pekingu v roku 2008, kde by chcel vystúpiť aj na otváracom ceremoniáli. To by mal mať v nohách 100 tisíc kilometrov. ,,S futbalom a umením som prešiel celý svet. Všade sa to opakovalo - hotely, reštaurácie, letiská, skrátka luxus. Takto to išlo štyridsať rokov. Raz som sedel vo svojom dome v Ríme a vravím si: Zarobil si peniaze, ale čo budeš robiť doma? Rozhodol som sa pre cestu okolo sveta na bicykli a to tak, že za deň miniem iba päť dolárov. Mohol by som aj za sto, ale koho by zaujímal cestovateľ, ktorý spáva v luxusných hoteloch? Ale človeka, ktorý ide do Pekingu za päť dolárov denne, takého na svete niet,“ hrdil sa River, ktorý sa s nami rozprával kombináciou poľštiny a ruštiny.
Dobrodruh - dôchodca doteraz zvládol vyše 67 tisíc kilometrov, keď prešiel 57 krajinami. Zvyčajne si o nich vždy pozisťuje základné fakty, aj o Slovensku napríklad vedel, že sa chystá na voľby. ,,Na Slovensku budem tridsať dní a prejdem všetky kraje, čo je okolo tisíc kilometrov. Slovensko som si vybral vďaka krásnej krajine a pohostinnosti, na ktorú si pamätám zo 60. a 70. rokov,“ povedal nám zhovorčivý Janusz River, ktorý sa narodil v Moskve ruskej matke a poľskému dôstojníkovi. Obaja zahynuli vo vojne a Janusz ostal sirotou. Pôvodne sa volal Strzelecki, k pseudonymu River prišiel v Egypte, keď emigroval z Poľska v šesťdesiatych rokoch.
Na svojej veľkej cyklistickej potulke svetom samozrejme zažil aj nejedno dobrodružstvo, ale v hlave ich dlho nedrží. ,,Na mnohé zabúdam, ale novinári sa ma na to stále pýtajú. Na druhej strane, novinári sú mojimi veľkými pomocníkmi. Píšu o mne a s ich pomocou to všade ide jednoduchšie,“ vraví River, ktorý nemá problém komunikovať v žiadnom jazyku okrem maďarčiny.
,,Nechcem umrieť v posteli, alebo pred televízorom! Keď už, tak na ceste,“ vyhlasuje River a tie vety novinári na celom svete vďačne chytajú do titulkov svojich novín. Janusz každému vďačne rozpráva o tom, že mu patria dva rekordy.
,,Šesť rokov som nespal v posteli. Prespávam v spacáku a ak sa aj dostanem do hotela, usteliem si na zemi. Druhý rekord sa týka bicykla. Za šesť rokov som nemal ani jeden defekt. Plášte na kolesách sú vyrobené zo zvláštnej hmoty, ktorú prederavíš len nožom,“ vysvetľuje River a názorne ukazuje aj pohyb.
Úsmevné spomienky má na Mexiko, kde v istom meste dokonca zorganizovali omšu a miestny biskup požehnal aj jeho bicykel. Priamo v chráme sa vraj na to pozeralo 1500 ľudí. V strednej Amerike sa bývalému emigrantovi z komunistickej krajiny paradoxne najviac páčilo v komunistickej bašte, na Kube. Tam jeho misiu požehnal ústredný výbor. ,,Bolo tam dobre, páčilo sa mi. Ostal som tam tri mesiace, minul som len dvadsať dolárov. Ústredný výbor mi dal odobrenie, s ktorým som prešiel celú krajinu.“
Zo Slovenska sa River vyberie na západnú Ukrajinu, potom do Maďarska, Slovinska, a Chorvátska. Do roku 2008 ho čaká ešte Austrália, Oceánia a napokon Ázia. Čo však potom? ,,Spriadam ďalšie plány, ale najprv musím doraziť do Pekingu. Viem však, že doma určite neobsedím,“ rozlúčil sa čiperný dôchodca, ktorý o rok oslávi sedemdesiatku.
