Článok pokračuje pod video reklamou
Pohorelá si minulý víkend veľmi nepospala. Prišli stovky mladých ľudí, na pódiu sa striedali známe kapely. Bolo hlučno, konečne pekne a teplo, kto chcel, mohol počúvať a zabávať sa až do rána. O tom, ako „Svätojánska noc plná hudby“ v Pohorelej vznikla, hovoríme s jej zakladateľmi. Jánom Haluškom (J.H.) a Jánom Pondiakom (J.P.), ktorí si festival vlastne darovali. Po guľášoch a všelijakých obecných radovánkach sa im zažiadalo spraviť niečo, čo bude mať cveng a „jánsku značku“.
Tak ste to skutočne mysleli?
J.P. V podstate áno. Napokon, spolu sme začali s postupnou výstavbou amfiteátra. Najprv sa vybudovalo pódium, o rok sme ho zastrešili, potom oplotili, osadili do hľadiska pevné lavičky. Keď obec zrušila materskú školu, získali sme priestory pre šatne. Dnes je z toho najkrajší areál v širokom okolí.
J.H. Momentálne máme za sebou piaty ročník festivalu a sme v takej pozícii, že sa nám slovenské kapely núkajú samé. Dokonca nám začali volať aj české skupiny, my sme si však povedali, že budeme preferovať slovenskú populárnu hudbu.
Ktorá zo známych kapiel už v Pohorelej účinkovala?
J.H. Dá sa povedať, že z tých mladších, okrem Elánu, všetky.
J.P. Metalinda, Horkýže Slíže, No Name, Noc a deň.
J.H. Peha, PS, Gladiátor, Hex…
Čím ste pre ne príťažliví?
J.H. Vždy sa vytvorí skvelá atmosféra. Myslím si, že je v tom aj prostredie a pohostinnosť našich ľudí.
J.P. Zistili, že sa vieme o nich postarať po každej stránke. Nerobíme to len tak, že im zaplatíme a dosť.
J.H. Pritom sa snažíme dávať priestor najmä začínajúcim skupinám banskobystrického a breznianskeho regiónu.
Darí sa?
J.P. Súčasťou 5. ročníka festivalu bol krst cédečka pohorelsko-bystrickej kapely Reku Synku, takže áno.
J.H. Svedčí o tom aj návštevnosť. Schádza sa k nám mládež z celého Slovenska. Od Bratislavy po Michalovce.
Boli aj také hviezdy, čo prišli do Pohorelej pomachrovať?
J.H. Prvý ročník sme spichli na kolene. Pozval som pár poloprofesionálov, s ktorými som kedysi hrával po nemeckých baroch. Vybavilo sa pár sudov piva, všetko ostatné bolo zadarmo. Mali sme fantastické počasie, ľudia sa zabávali, a to nás naštartovalo. O rok sme už mali na pódiu Metalindu. Pred tretím ročníkom sme sa opýtali ľudí, koho by chceli na Svätojánsku noc...
Normálny plebiscit?
J.H. Povedali, že Tublatanku, prišla Tublatanka. Chvíľu sa chlapci snažili sekať formu, ale aj veľmi rýchlo sklapli. Keď povedali, či sa tu dá niekde o pol tretej najesť, zaviedli sme ich do super reštaurácie v Pohorelej. „… ale ja pijem len Jágermajster.“ Koľko? Štyri fľaše, päť? Čumeli, že na dedine dostali nad ránom perfektnú večeru, že im naliali, čo chceli.
Vlani sa stala najväčším ťahákom skupina No Name, tentokrát kto?
J.P. Premiérovo určite Zuzka Smatanová. Roztlieskala a roztancovala vyše tisíc ľudí.
