Bojovní mnísi a Slovenská Ľupča. Kto by nepočul o Templároch, ráde bojových mníchov opradenom legendami? Alebo o Johanitoch a Ráde nemeckých rytierov? V zmysle zásad rytierskosti ochraňovali pocestných a pútnikov do Svätej zemi, boli vynikajúcimi bojovníkmi. Ale čo má spoločné s rádom bojovných mníchov Slovenská Ľupča? Možno viac, ako sa nazdávame. V každom prípade má ale s Ľupčou, najmä ľupčianskym kláštoriskom, veľa spoločné ďalšia legendárna postava – magister rytier Donč.
Ľupčianske kláštorisko
Domáci dobre vedeli, že tam, kde je teraz Ľupčianska ulica, býval kedysi kláštor. V hospodárskych budovách, v mnohých domoch, sú zabudované starodávne otesané kamene. Ruiny kláštora poslúžili ako umelý kameňolom. Gazdovia občas nachádzali na svojich pozemkoch kamenné články s výzdobou ľalie, dubové trámy, ľudské kosti. Koncom predminulého storočia naďabil Ján Prunyi pri stavbe včelína na základy štvorcovej veže. Keď si chcel Jozef Peťko vykopať pivnicu, našiel dve ľudské kostry, ktoré patrili neobyčajne veľkým jedincom.
Prvý zisťovací výskum robil v lokalite v rokoch 1971 až 1973 pracovník Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v B. Bystrici Gejza Balaša. Po ňom PhDr. Václav Hanuliak a teraz - kastelán Hradu Ľupča, archeológ Mgr. Peter Mosný. Výskum financuje obec Slovenská Ľupča, kláštorisko je národnou kultúrnou pamiatkou a momentálne je odkrytá plocha s rozlohou približne 100 krát 150 metrov. Zvyšok je pod súkromnými pozemkami.
Musel to byť veľký objekt, ktorý si názov kláštorisko pokojne zaslúži. Kedysi ležal na ostrove, pravdepodobne na vyvýšenine. K nemu prislúchali i rybníky, dnes zasypané, skryté pod tenisovými dvorcami.
Reč starých listín
„Najstaršia doteraz známa listina,“ vysvetľuje Peter Mosný, „spomína kláštor v roku 1263. V súvislosti s Gvardianus Tomas, čo je tiutul predstaveného františkánov. Z toho vychádzali, že kláštor využívala rehoľa františkánov.“ Ďalšia významná zmienka pochádza dokonca z pápežského registra a viaže sa tiež na veľmi významnú osobu – posledného župana Zvolenskej veľžupy, magistra rytiera Donča. Žiadal pápeža Jána XXII., aby mohol byť pochovaný v cintoríne Kostola blahoslavenej panny Márie, doslovne: Ecclesia beate Marie de Lupcha. Pričom „Lupcha“ , znamená Ľupču. Pápež mu to špeciálnou listinou dovolil.
Prečo hovoríme o rytierovi Dončovi ako významnej, až legendárnej postave, európskeho významu? V bitke pri Rozhanovciach pomohol Karolovi Róbertovi poraziť Matúša Čáka (zaujímavé je, že Matúš Čák zohráva v histórii negatívnu rolu a považovali ho skôr za gaunera a výpalníka). Neskôr Karolovi Róbertovi výrazne napomáhal pri konsolidácii krajiny, bol iniciátorom väčšiny kráľových reforiem týkajúcich sa Slovenska, podporoval rozvoj baníctva a miest. O vplyve rytiera Donča na udalosti vo vtedajšom Uhorsku svedčí aj to, že ho Karol Róbert v roku 1323 poveril vedením delegácie u pápeža.
A tu to máme! Ak by sa v Ľupči podarilo nájsť Dončov hrob, bola by to skutočne rarita európskeho významu. Už sa zdalo, že jeho hrob objavili. Ale to sa musíme vrátiť k vykopávkam.
Hrob dvojmetrového obra
Pri vykopávkach sa podarilo odkryť základy veže, podľa všetkého zvonice, lebo našli úchyt zvona. Veža ale mala nezvyčajne hrubé múry, až dva a pol metra, ktoré ešte podopierali oporné múry. Musela byť teda buď veľmi vysoká, alebo slúžila aj iným účelom. Odkryli aj krížovú chodbu, časť rajského dvora a kostol. A v strede kostola našli hrob. Priamo do kostola zvykli pochovávať len veľmi významné osobnosti. Do jeho stredu - najvýznamnejšie. Hrob bol dlhý dva metre. Ľudia boli v tom čase oveľa nižší a kto mal meter deväťdesiat, musel pôsobiť ako obor. „O významnosti tejto osoby“ – hovorí Peter Mosný – „svedčí aj to, že bola pochovaná v okovanej truhle. Vtedy zvykli telo maximálne zabaliť do plachty. Poprehadzované kosti prstov nebohého prezrádzali, že hrob už dávno vykradli. Mŕtvemu sňali prstene.“ Vykrádači hrobov ale neukradli všetko. Keď pri výskume dvíhali lebku, našli pod ňou zlatý plátok. „Podľa všetkého bol súčasťou plášťa“ – pokračuje kastelán – „a vtedy si mohol zlaté zdobenie dovoliť málokto.“
Žeby našli
Dončov hrob?
Radosť z nálezu bola predčasná. Nechajme o tom hovoriť Petra Mosného: „Kostrový nález sme na ďalší výskum zverili doktorke Seleckej z Univerzity M. Bela. Zistila, že nález je síce starší ako zo 17. storočia, ale nie je to Donč. Ak by meral meter deväťdesiat, určite by sa to v záznamoch zachovalo. No o ňom sa nikde nehovorí ako o obrovi.“
Komu teda patrilo telo neznámeho obra? Tu sme pri ďalšej záhade!
Mnísi ako ochrancovia
pocestných?
Kosti, ktoré objavili pri vykopávkach akoby hovorili o tom, že v kláštore žili dva druhy mníchov. Jedni s slabšími skeletmi, slabšími svalovými úponmi a druhí – s robustnejšími kosťami, dobre stavaní. Keď sa niekto roky modlí a postí sa, asi nebude mať ktovieako pevnú kostru. Čo ale robili tí druhí?
„Popri Hrone, teda aj popri Slovenskej Ľupči, viedla slávna cesta k Baltu, Via Magna“ – rozvíja tému Peter Mosný. „Podľa predpokladu pokračovala na Liptov Hiadeľským sedlom. Okrem Ľupče široko ďaleko nebolo žiadne význačnejšie centrum ( zdroje uvádzajú mesto Korpona, teda Krupina, Altsohl – Zvolen, Garansek – Hronsek a naostatok, Lipche – Ľupča). Kláštor mal aj domus hospitalis, miesto, kam sa mohli uchýliť pútnici, či chorí. Tento kraj bol pre pútnikov nebezpečný. Život vtedy veľkú cenu nemal. Majetok áno. A možno si veľmi ľahko predstaviť, že dvaja - traja dobre stavaní mnísi, s ťažkými dlhými rovnými mečmi, sprevádzajúci pútnikov nebezpečnými miestami, by prípadných lúpežníkov veľmi ľahko odradili.“
Mnísi, ktorí dokážu lepšie vládnuť mečom ako krížom? Rád bojových mníchov? Dokonca Templári?
„Templári hádam nie!“ – usmieval sa Peter Mosný (pre zaujímavosť - Peter Mosný má voči Templárom na Slovensku výhrady). „Keby sme ale objavili ich znak, dvoch jazdcov na jednom koni, bol by to dôkaz. Ale takto sú to všetko len úvahy.“
Záhady pretrvávajú
Zatiaľ nič nie je vylúčené. Peter Mosný chce pokračovať vo výskumoch aj cez túto sezónu. Nie je vylúčené ani to, že hrob rytiera Donča sa ešte podarí objaviť. Do úvahy ako miesto jeho odpočinku môže prichádzať aj iný ľupčiansky kostol – Kostol svätej trojice. Je síce len zo 16. storočia, ale niektoré zdroje prezrádzajú, že pod ním sa nachádza oveľa staršia stavba. Objavenie Dončovho hrobu by ale bolo skutočnou bombou. No senzáciou by bolo i potvrdenie existencie bojovných mníchov.
