Napísali ste nám

Skúšal vzlietnuť. Hľadal spôsob ako vydržať pod vodou. Byť rýchlejší ako najrýchlejší bežec. Rozmýšľal ako byť neporaziteľný. Ako najlepšie boriť, no i stavať. Dnes to už vieme. Ale vtedy to vedel iba on.
Tak to je atraktívna upútavka Slovenského národného múzea, ktoré v priestoroch Bratislavského hradu hostí unikátnu výstavu Historického múzea o Zvedavom géniovi menom Leonardo da Vinci. Hlavné mesto Slovenskej bude až do 15. septembra štvrtou zastávkou v jej európskom putovaní.
Nielen Mona Lisa
Leonarda da Vinci väčšina z nás pozná ,‚len“ vďaka nesmrteľným ťahom štetca na jeho Mone Lise či Poslednej večeri. Da Vinci však nebol iba veľkolepým maliarom a je veľká škoda, že ďalšie stránky jeho neobmedzeného génia sú pre mnohých ešte stále neznáme. O tom, že si zaslúžia našu pozornosť, niet pochýb, lebo všetko, do čoho sa pustil, premenil na veci dosiaľ nevídané. A práve bratislavská výstava nám chce odhaliť jeho večný hlad po poznaní.
Od posadnutosti vtákmi
po vražedné zbrane
Len čo prekročíte prah výstavy, ocitnete sa v celkom inom svete, kde sú hlavnými protagonistami úchvatné vynálezy tohto renesančného vizionára. Nie je to len ich nemý príbeh, 21 modelov Leonardových vynálezov ožilo pod rukami konštruktérov a prinášajú tak jedinečný pohľad napr. na prvý letu schopný padák, skafander, záchranný most, tank alebo lietadlovú skrutku- jeden z najznámejších Leonardových projektov považovaný za najstaršiu štúdiu vrtuľníka.
Dosiahnuť nemožné?
Žiadny problém!
Mnohých zarazí, aký činorodý bol tento zvedavý génius. Da Vinci skutočne vynikal v toľkých oblastiach, až je to neuveriteľné. Bol tiež hudobníkom, básnikom, vojenským inžinierom, architektom, novovekým priekopníkom prírodných vied a vynálezcom. Mal na svedomí prelomové objavy na poli mechaniky, aerodynamiky, akustiky i anatómie. Stanovil fyzikálne, matematické, biologické, astronomické či optické zákony. Skonštruoval lietajúce stroje štyristo rokov predtým, ako vzlietli k oblohe. Podal návod, ako zostrojiť robota- americká NASA sa priamo inšpirovala jeho náčrtmi. Tristo rokov vopred sa zaoberal otázkou, ako dostať človeka na morské dno. Ako prvý vôbec nakreslil vývoj ľudského embrya a jeho objavy vo fungovaní ľudského tela boli prekonané až v 20. storočí.
Toto všetko nerobil len tak z dlhej chvíle. Leonardova snaha smerovala k vytvoreniu obrovskej encyklopédie, ktorá by v ľudovej reči poskytovala i nevzdelaným súhrn všeobecných poznatkov. Avšak, po jeho smrti (1519) celoživotná práca všestranného génia na desiatky rokov zapadla prachom a roztratila sa po svete.
Codex Atlanticus
Osudy Leonardových spisov boli spletité. Výstava nám predstavuje skutočnú zbierku da Vinciho dokumentov, ktoré v druhej polovici 16. storočia zozbieral sochár a veľký obdivovateľ Leonarda- Pompeo Leoni. Vedený úsilím zabrániť škodám, vlepil ich do albumu, ktorý nazval Codex Atlanticus. V ňom zakotvila široká škála Leonardových výskumov i pokusov plus množstvo jeho nádherných kresieb ako inžiniera či architekta. Nechýbajú ani doklady o ďalšej stránke jeho osobnosti- povolaní zabávača, pretože Leonardo pre svojich patrónov často vymýšľal hry a zábavné predstavenia, ku ktorým sám pripravoval kostýmy, scény i zvláštne efekty.
To však nie je všetko. Organizátori sa najmä usilujú spolu s významom Leonarda poukázať na úžasný pokrok, ktorým prešlo ľudstvo od západu renesancie.