Ak niekto so svojimi blízkymi zaobchádza surovo, musí počítať po novele trestného zákona s prísnym trestom. Niekedy až takým prísnym, že i ten, kto volal políciu o pomoc, by potom najradšej cúvol, zmenil výpoveď. Ale už je neskoro, lebo ak niekto výpoveď zmení, začne točiť, že to až tak celkom nebolo, dopustí sa krivej výpovede a za to tiež hrozí basa.
Strhlo sa to 8. januára, po ôsmej večer. Z obce za Breznom telefonovalo na políciu prestrašené dievča, že oco bije mamu, rozbíja nábytok a všetci sa ho boja. Policajti prišli, ale „oco“, ani nie päťdesiatročný, vôbec nie triezvy Ján T., si nedal povedať. Ešte aj pred policajtmi sa manželke i dcére vyhrážal zabitím, vykrikoval, že dom vyhodí do povetria. Keď si nedal povedať ani od policajtov, museli ho krotiť hmatmi a chvatmi, nasadiť mu putá. Policajti si tiež vypili svoje, aj na oddelení im vykrikoval, že má doma dynamit a vyhodí ich do vzduchu aj s autom, ba aj s celou stanicou. Poškodil putá, odtrhol vypínač elektriky (vyzeralo to tak, že ho putami pripútali o vodič k vypínaču – čo asi v danej situácii nebolo najšťastnejším riešením). Jeho manželka útok potvrdila. Potvrdila i to, že nebol prvý: „Keď si manžel vypije, býva agresívny, musela som si zobrať dovolenku, aby som nechodila zbitá do roboty.“ Ján T. sa nevyhováral: „Zbil som si ženu, no a čo? Také veci sa stávajú, a mali by sa riešiť v rodine!“
Stávali sa. A pomerne bežne. Niekedy. Teraz sa to ale berie ináč. Nechali si ho väzbe. Vtedy aj jeho manželka zistila, že je zle. Začala za muža orodovať, že to nebolo celkom tak ako hovorila pred policajtmi. Bola vraj len rozčúlená: „Myslela som si, že policajti manžela iba poriadne vymastia a pustia hneď domov, krotkého ako baránka, ale toto...?“
Ako sme spomínali, tresty za domáce násilie sú prísne. Jána stíhali i za útok na verejného činiteľa. Dostal rok nepodmienečne. Aj to s prižmúrenými očami. Ani sa neodvolal. Jeho manželka to prežíva trošku horšie - aj keď bol muž nezamestnaný, nejakú korunu domov priniesol a mužská ruka na dedine, v rodinnom dome, chýba. Ešte horšie bolo, keď prišli účty za obhajobu. Čosi vyše 32 tisíc. Zaplatiť ich bude musieť celá rodina. Ale z čoho, keď ledva prežívajú?
Nuž, tí ktorí sa podujali vykoreniť domáce násilie, bojovať proti nemu, mali určite veľmi dobré pohnútky. Ale možno všetko do detailov, aj so záverečným dopadom, až tak celkom nedomysleli. Tak ako v tomto prípade, keď je aj tak vlastne potrestaná celá rodina.